Je to neuveriteľné, ale je to tak. Prezident Macron po návrate z USA francúzskej televízii povedal: „Jedna z otázok, ktoré treba riešiť – a ide o niečo, o čom vždy hovoril prezident Putin – je ruská obava z rozširovania NATO a možného rozmiestnenia takých zbraní, ktoré by boli pre Rusko hrozbou.“
A povedal, že Rusko musí pri rokovaniach o mieri dostať v tomto smere garancie. Inými slovami, len zopakoval to, čo roky hovoria poprední diplomati a vojenskí odborníci, vrátane amerických. Rusko má celkom legitímne obavy z toho, aké zbraňové systémy by sa mohli dostať nebezpečne blízko k tým častiam ich územia, kde to je pre Rusov strategicky úplne neprijateľné.
Rovnako, ako USA v minulosti namietali nielen proti sovietskym raketám na Kube, ale o 20 rokov neskôr pri náznakoch, že Sovieti by si tam mohli spraviť ponorkovú základňu, zopakovali, že akékoľvek inštalácie, ktoré môžu slúžiť strategickým zbraniam tak blízko USA, sú pre nich absolútne neprijateľné. A Sovieti to aj potom naozaj dodržiavali.
Pred Macronom o bezpečnostnej architektúre, prijateľnej pre Rusko, hovorila už Merkelová, ale vzhľadom na to, že už nie je kancelárkou, jej slová majú oveľa menšiu váhu. Minulý mesiac dokonca naznačila, že v lete minulého roku mala snahu s Rusmi dospieť k nejakej dohode, ale vzhľadom na to, že bola na odchode z postu, už nemala dostatočne silnú vyjednávaciu pozíciu.
Od Macrona ide o jeden z viacerých signálov posledných týždňov, že v prostredí západných vlád už niektorí začínajú mať vojny aj dosť. Minimálne časti priemyselníkov to už musí prekážať. Pričom, na druhej strane, spokojní môžu byť aj jastrabi, Rusko bude mať teraz roky pomerne vážne, minimálne hospodárske, problémy, možno aj spoločenské. (Teraz sú ľudia pomerne zjednotení, ale napríklad niekde chaoticky organizovaná mobilizácia a najmä miestami katastrofálne nezvládnuté nasadenie mobilizovaných na front už spustili nahnevané bublanie.)
Ak nie rovno dnes, možno na jar už bude vôľa sadnúť k rokovaciemu stolu.
A, samozrejme, Macron by neodmietol rolu mierotvorcu – úplne otvorene k tomu vyslal signál. V EÚ je teraz nebývalé napätie medzi špičkou Francúzska a Nemecka o to, kto bude neformálnym vodcom únie a Macron to nehrá úplne zle. Nemecké oslabenie v dôsledku ukrajinského konfliktu mu len pomáha.
Každopádne, odozva prišla. Ak sa niekde na svete nájde podobná zmes hlúposti (ak by toto nebol diplomatický post, skoro by som povedal až debility) a arogancie ako v bratislavských kaviarňach, tak je to v Kyjeve.
Jediný, do koho sa kyjevskí predstavitelia ešte s dychberúcou aroganciou nepustili, boli americkí činitelia – v Kyjeve prekúsli aj to, keď náčelník spojených štábov Milley pred mesiacom okrem iného vypustil do éteru asi pomerne realistické čísla ruských, ale aj ukrajinských strát (približne stotisíc mŕtvych a ťažko ranených vojakov na každej strane). Inak si to od nich zlízol hocikto, vrátane nemeckého prezidenta či premiéra.
A teraz sa s rovnakou aroganciou pustili do Macrona. Najostrejší bol asi tajomník ich bezpečnostnej rady, ktorý sa ironicky pýtal, či Macron predá Ukrajinu namiesto požadovania nového Norimbergu a dodal, že jediné, čo je zárukou mieru, je demilitarizované a denuklearizované Rusko.
A celkom predpovedateľne podobné kriky prišli ako od predstaviteľov z Pobaltia, tak od všelijakých „analytikov“ (propagandistov) v našom regióne.
Samozrejme, jedného dňa si aj tak budú musieť zjesť kravaty, lebo čím iným, ako vyjednávaním, sa konflikt skončí? Ale týmto ľuďom to prekážať nebude, rýchlo si nájdu nejaké ďalšie zdroje peňazí, za ktoré budú môcť „analyzovať“ a moralizovať.
Bohužiaľ, tie signály nie sú zatiaľ také silné, aby to vyzeralo na nejaký skorší koniec konfliktu. Treba zopakovať, že naozaj pre obe krajiny nepríjemne krvavého.
(Status na FB 6. decembra 2022)
