Prezidentka Zuzana Čaputová sa v správe o stave republiky kriticky vyjadrila na adresu vlády, a z časti i opozície. Správne pomenovala problémy, avšak bez toho, aby uviedla, kto je príčinou zla, chaosu a marazmu v spoločnosti. Žiaľ, ako je u nej zvykom, ani len nenačrtla riešenia podľa nej neudržateľných problémov. Opatrne naznačila, že východiskom sú predčasné voľby, ale nič konkrétne pre ne zatiaľ neurobila. Práve naopak, teraz to dokonca hrá na úradnícku vládu i keď tvrdí opak, kde by iste rada dala šancu odborníkom, ale pravdepodobne najmä z radov jej favorizovaného Progresívneho Slovenska (PS). Prípadne akúsi všehochuť vlády zloženej z parlamentných strán. Skúsený politik však dobre vie, že takéto alternatívy neprichádzajú vôbec do úvahy.
Nie nadarmo sa hovorí, keď je chorá vláda, je chorá i celá krajina. Zdá sa, že po 1. apríli (2021), ktorý je Dňom bláznov a keď bola vymenovaná „nová“ vláda Eduarda Hegera, či skôr druhá Matovičova vláda, zodpovedajúca tomuto dňu, bude možno prelomovým dňom 13. december 2022, keď je Lucie, čo symbolicky znamená držanie nešťastia ďaleko od domu.
Na tento deň presunulo poslanecké grémium NR SR hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde, ako i o zákone roka, štátnom rozpočte na rok 2023. Podobne sa presúva i hlasovanie o ostatných problémových zákonoch, ako sú tzv. Matovičove atómovky daňového bonusu, ktorý sa má zvýšiť o 140 eur, čo spôsobí výpadok v rozpočtu obcí okolo 700 miliónov eur a tie následne zaplatia znovu občania. Jeho ďalším ekonomickým nezmyslom je skenovanie a následné preplácanie časti sumy z bločkov z reštaurácií a ďalších prevádzok. K tomu sa pridáva zníženie sadzby DPH na 10 percent u lyžiarskych vlekov, teraz rozšírených po protestoch opozičných strán i o ďalšie športoviská a celý gastrosektor. Práve to posledné treba privítať.
Kto zaplatí kompenzácie cien energií a kto bude z nich profitovať?
Najdrahšia atómovka Matoviča má rozdať občanom vraj až šesť miliárd eur na pomoc v energetickej kríze. Ceny elektriny mali údajne vzrásť až o 380 percent, občanom však zostanú nezmenené. Zvýšené ceny plynu sa predpokladali o 200 percent vyššie, no domácnosti si priplatia „len“ 15 percent. To všetko je však vo hviezdach, keďže štátny rozpočet nebol a ani nemusí byť schválený.
Všetky tieto čísla si naviac Matovič vycucal asi z prsta, alebo sa mu to len ako zvyčajne prisnilo, keďže regulačný úrad ešte žiadne ceny na rok 2023 nestanovil. Najväčším problémom však je, z čoho a kto zaplatí tých šesť miliárd eur. Reálne sú len dve možnosti. Pôjde to na úkor ďalšieho, už i tak rekordného štátneho dlhu, ktorý v budúcich rokoch zaplatia naše deti a vnúčatá, za čo sa nám iste nepoďakujú. Druhou možnosťou sú zvýšené dane a tie zaplatíme všetci bez rozdielu, teda i tí, čo z energetickej pomoci nebudú mať nič.
Ďalším problematickým faktom je skutočnosť, že nejde o cielenú pomoc ľuďom, či rodinám z nižšími príjmami, ale o plošné rozdávanie helikoptérových peňazí. Vláda nevyužila možnosť zavedenia energetických šekov pre nižšie príjmové skupiny a ľudí, nachádzajúcich sa v pásme energetickej chudoby, ako to je vo viacerých vyspelých krajinách. Opatrenia sú tak neadresné a platia paušálne.
Najviac na tom zarobia zbohatlíci s vilami, haciendami a vykurovanými bazénmi. Naopak, nič z toho nebudú mať ľudia, čo výrazne šetria, a najmä tí, čo kúria drevom alebo uhlím. Vláda tak aj pri tejto pomoci zlyháva, keď pomôže aj tým, čo to nepotrebujú. Ľudia s vysokými príjmami a zbohatlíci si budú môcť dovoliť alternatívne, lacnejšie zdroje energií, vykurovania a na pohodlie i luxus sa im zložíme my všetci.
Vláda úmyselne zamlčuje ľuďom problém, ktorý sa v plnej nahote a sile so zničujúcim účinkom na občanov prejaví v roku 2024. Nie je totiž možné, aby akákoľvek vláda dlhodobo dotovala ceny energií. Preto nás ešte oveľa extrémnejšie a dva roky naakumulované zvýšenie cien elektriny, plynu a tepla bude čakať v roku 2024. Problém s energiami a štátnym dlhom sa tak presunie na bedrá novej vlády.
Ak by som mal súčasné riadenie štátu k niečomu prirovnať, tak možno k doprave, čo mi pripomenul môj priateľ. Matovič sa správa ako šialený vodič auta, v ktorom vezie všetkých občanov Slovenska. Tí akosi márne hľadajú pomyslenú ručnú brzdu, ktorú naši legislatívci akýmsi nedopatrením zabudli pri konštrukcii auta či zákonov zaradiť do povinnej výbavy. Teraz len čakáme, kedy sa prejaví zdravý pud sebazáchrany tých v prvých radoch a kedy ho v rámci uplatnenia štatútu krajnej núdze a nutnej obrany vylúčia z tej našej „dopravy“. Škôd na majetku, zdraví a životoch ľudí už bolo naozaj dosť.
Pracujúci človek sa zo štatistík nenaje, len ho rozčúlia
Naše štatistiky mi pripomínajú humoristicky ladený prieskum, podľa ktorého je až 98 percent opýtaných spokojných so svojou mzdou. Niekde na záver bolo malými písmenkami uvedené – prieskum bol robený na vzorke 150 poslancov Národnej rady SR.
Nič nehovoriace a skresľujúce štatistiky možno charakterizovať tiež ako presný sumár nepresných čísiel. Príkladom môže byť aj priemerná mzda, ktorá podľa štatistiky atakuje 1300 eur. Nejednému občanovi sa pri tomto údaji zdvihne krvný tlak, veď o takejto mzde môže nie polovica, ale veľká väčšina pracujúcich len snívať.
Nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve vzrástla medziročne o 9,4 percenta, avšak reálna mzda sa v rovnakom porovnaní prepadla v priemere o mínus 4 percentá, a v niektorých odvetviach až o mínus 9 percent.
Rýchlo kvasení analytici a štatistici akosi zabúdajú uviesť, že nárast nominálnych, nieto ešte reálnych miezd nepokrýva ani stále rastúcu, už dnes rekordnú infláciu 14,9 percenta. Ako-tak prijateľný priemer ešte výrazne skresľujú obrovské rozdiely medzi regiónmi, ako je Bratislava a zvyšok Slovenska od východu, severu cez stred až po juh krajiny. Podobné je to v jednotlivých odvetviach, kde sa najviac nad 2 000 eur zarába v informačnom a komunikačnom sektore, finančníctve a poisťovníctve, či dodávkach energií, k čomu sa približuje verejná správa a obrana. Vo výrobných sektoroch a službách, teda tam, kde sa tvoria reálne hodnoty, je to bieda a platová úbohosť.
Problémom je rastúca chudoba
Analytici sa prú nie o riešenia, ale o to, kto spadá či nespadá do pásma chudoby. Niektorí tak hovoria, že v pásme chudoby máme na Slovensku 30, iní že až 40 percent občanov. Minimálny dôchodok je v súčasnosti 335 eur a z toho sa po zaplatení bývania, energií a liekov reálne žiť nedá.
NBS upozorňuje na rastúcu infláciu, ktorá bude mať na domácnosti v najbližších dvoch rokoch výrazný dopad, keď si pohorší až 61 percent Slovákov. Zverejnené analýzy IVPR (Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív) uvádzajú, že z celkového počtu 1,85 milióna domácností má viac ako 21 percent príjem do 500 eur a polovica do 700 eur mesačne. Skoro 85 percent slovenských domácností má príjem do 1 000 eur mesačne, a ešte horšie je to u jednotlivcov.
Podľa štatistík žije už teraz v chudobe vyše milióna Slovákov v 393 tisíc domácnostiach s príjmom do 500 eur mesačne. Títo ľudia, ak mesačne minú na bývanie a energie iba 134 eur, tak na potraviny im zostane len 3,44 eura deň. Táto katastrofálna chudoba sa bude v budúcom roku ešte výraznejšie prehlbovať rastom cien potravín, energií a nákladov na bývanie.
Tieto čísla sú mimoriadne alarmujúce, no napriek tomu sa nimi nik vážnejšie nezaoberá. Vláda a mainstreamové médiá o tom mlčia, zaoberajú sa pseudoproblémami a prekrývajú tieto zarážajúce fakty často nepodstatnými kauzami. Namiesto riešenia problémov chudoby sa vládne špičky stále len handrkujú, vzájomne vydierajú, snažiac sa čo najdlhšie udržať pri moci.
Namiesto záveru
Výsledkom dvaapolročnej vlády hochštaplerov je podľa prieskumu nespokojných občanov s tým, že naša krajina nejde dobrým smerom, až 84 percent, s nárastom agresivity a nenávisti 82 a s demokraciou 72 percent občanov. Na tieto fakty reagoval „tiež politológ“ z Trnavy slovami: „Demokracia na Slovensku nie je v súčasnosti ohrozená. Obavy mám skôr o jej stav po najbližších parlamentných voľbách.“ To sa už nedá ani komentovať, veď každý súdny človek vie, že po Matovičo-Hegerovej vláde, ktorá prerazila politické, ekonomické i morálne dno, už nemôže ani veľký pesimista čakať nič horšie. Dúfajme preto, že 13. decembra skončí toto naše trápenie!
Preto aktuálne predvianočné želanie väčšiny veriacich i neveriacich občanov Slovenska znie: Ochraňuj nás, Bože, a zbav nás všetkého zlého, i vlády našej.
Ilustračné kresby: Ľubomír Kotrha
One thought on “Našej krajine pomôže len politická defenestrácia alebo eutanázia vlády”
Príspevok pána Benkovského, podobne ako mnohé iné, výstižne charakterizuje stav našej spoločnosti a hospodárstva, ako aj čoraz väčšiu beznádej. Považujem však za trochu nespravodlivé z tohto všetkého obviňovať iba vládu. Nazdávam sa, že je už nanajvýš potrebné začať otvorene vymedzovať veľký podiel viny našich „spojencov“ a „zvolených“ orgánov v Bruseli. Obávam sa aj, že pán Benkovský je prílišný optimista v nádeji, že po tejto vláde už nemôže prísť nič horšieho. Podľa mňa môže. Vedú ma k tejto obave dva momenty – s vládou je síce podľa zverejnených prieskumov nespokojných 84 % občanov, ale pri čiastkových prieskumoch dôvery k rôznym protagonistom súčasného režimu im dôveruje takmer polovica opýtaných. Okrem toho štruktúra politickej scény a orientácia jednotlivých strán je taká rozbitá, že reálna opozícia a azda aj alternatíva k súčasnej vláde nepredstavuje viac ako cca 25 %, a to aj keby si mohli dovoliť spolu spolupracovať. A k tomu treba prirátať pôsobenie médií….