Bude Amerika znovu ležať pri nohách Donalda Trumpa…?

Ak by sa Donaldovi Trumpovi podarilo v priebehu nasledujúcich mesiacov „vyčistiť“ pole od možných prezidentských súperov, mohol by napokon získať stranícku kandidatúru na opätovný zápas o Biely dom. Na spomínanom poli má zatiaľ dvoch najväčších možných protivníkov: floridského guvernéra Rona DeSantisa a virgínskeho guvernéra Glenna Youngkina.

No a obaja už dostali od Trumpa aj prezývky.

DeSantisa nazýva DeSanctimonious /Svätuškár/, a virgínskeho guvernéra oslovuje young Kin /mladý Kin/ a dodáva, že jeho priezvisko znie dosť čínsky, lenže ten nie je ani Čiňan a ani Kórejčan, čo, pravda, zaváňa známkou rasizmu. Trump sa v rozdávaní prezývok, často i hanlivých, vyznamenal aj v minulosti, keď napr. súčasného prezidenta nazýval Sleepy Joe /Spiaci Joe/ a jeho priaznivci sa na nálepkách dosť zabávali. Politickí neprajníci zasa zosmiešňovali Trumpovu farbu vlasov a aj špecifický účes…

Donald Trump, október 2020. Foto: Wikipedia.org

Ale to všetko sú iba podružné drobnosti v porovnaní s tým, na čo sa Trump znovu podujal. Oznámenie kandidatúry na opätovný súboj o prezidentské kreslo bolo síce viac či menej jasné už dávnejšie a ak by sme mali premýšľať o jeho najnovšom rozhodnutí, tak odpoveď je veľmi jednoduchá: Donald síce prehral a nezískal druhé volebné obdobie /zvyčajne sa to nestáva/, no o to viac je rozhodnutý, pričom na svoj vek /76 rokov/ neberie žiaden ohľad, že kreslo znovu získa a odčiní tak republikánom značné poníženie spred dvoch rokov. Trump mieni zabiť viacero múch jednou ranou: chce nielen republikánom, ale všetkým Američanom dokázať ,že jeho prehra spred dvoch rokov nebola výsledkom seriózneho zápasu, ale že išlo o zmanipulovaný výsledok. Trump je naďalej presvedčený o tom, že demokrati mu voľby ukradli. Naráža najmä na mnohé pochybnosti spojené s hlasovaním poštovými obálkami, či s nejasným pribúdaním počtu hlasov pre Bidena v niektorých štátoch tesne pred volebnými uzávierkami. Ale na niečo také si už možno Trump aj zvykol: predsa sa veľmi dobre vie, čo sa dialo s prezidentskými voľbami v roku 2000. Televízne stanice najskôr ohlásili výhru demokrata Al Gora, ktorý robil dovtedy viceprezidenta Billovi Clintonovi, no napokon o víťazovi, Georgeovi Bushovi juniorovi rozhodoval Najvyšší súd za prispenia vplyvných ľudí v zákulisí. No a divadlo s ručným preratúvaním hlasov na Floride, ktorá sa stala kameňom úrazu, obletelo napokon celý svet a iba málokto chápal, ako je možné, že v takej krajine, akou je Amerika, kde by mala mať technológia hlavné slovo aj v rátaní hlasov voličov, sa do popredia dostali obyčajné ceruzky, spotené prsty rúk a okuliare s najväčšími dioptriami…

Teraz po časovom odstupe je vhodné si aj uvedomiť, že povestnú technológiu moci oveľa lepšie ovládajú demokrati než republikáni, čo sa napokon ukázalo aj v nedávnych voľbách do Kongresu, keď Demokratická strana dokázala „zohnať“ na kampaň mnohonásobne viac miliónov dolárov než strana republikánska, a tak sa ani nebolo treba priveľmi čudovať, že republikáni nezískali Senát v oznamovanej tzv. great red wave /veľkej červenej vlne/ teda na spôsob „cunami“ a sú veľmi radi, že majú aspoň prevahu v druhej komore Kongresu, v Snemovni reprezentantov. Treba dodať, že Senát, to je v Amerike niečo, to je miesto, kde sa rozhoduje. Pred dvoma rokmi navrhli demokrati v Snemovni reprezentantov ústavne Donalda Trumpa obžalovať /impeachment/, lebo podmieňoval uvoľnenie peňazí na vojenskú pomoc Ukrajine vyšetrovaním Bidenovho syna Huntera za jeho nejasné podnikanie práve na Ukrajine. V Senáte žaloba pre nedostatok hlasov  neprešla. Druhá ústavná žaloba krátko po útoku Trumpových prívržencov na budovu Kongresu /pripojilo sa k nej aj desať republikánov/ už neprešla aj pre nedostatok času. Alebo keď už o niečo dávnejšie tá istá komora obžalovala demokrata Billa Clintona v súvislosti s jeho milostnou „aférkou“ s povestnou stážistkou Monikou Lewinskou, znovu to neprešlo v Senáte. Mať v rukách Senát, ako sa to podarilo demokratom aj v terajších kongresových voľbách, a mať zároveň aj svojho prezidenta, je veľkou výhrou. Ak by som mohol parafrázovať prezidenta Joea Bidena, „v Amerike ôsmeho novembra zvíťazila demokracia“. Ak by sa teda bol stal opak a republikáni by ovládli obe kongresové komory, tak by demokracia bola zrejme umrela… Nuž, čudný pohľad súčasného prezidenta na tristo miliónovú Ameriku. K podobným „hláškam“ sa pridala aj zvláštna sivá eminencia Demokratickej strany, tzv. senior senátor Chuck Schumer za štát New York. To je muž, pravdaže popri oboch Clintonovcoch a  Barackovi Obamovi, prehľadne ovládajúci vnútorné pohyby Demokratickej strany. Tento senátor je v podstate neporaziteľný: sedí v Kongrese už vyše dvadsať rokov a dá sa povedať, že neprehrá nikdy… Slovom, vie, ako na to, rozumie moci a jej vývoju. Po celý ten čas si rozumel s Nancy Pelosiovou, ktorá v úctyhodnom veku už nekandiduje na šéfku tentoraz demokratickej menšiny v Snemovni, no môžeme si byť istí, že aj jej vplyv bude ešte pretrvávať, aj keď už nebude taký ,aký mala doteraz a po prezidentovi a viceprezidentke bola treťou politicky najmocnejšou figúrou americkej mocenskej štruktúry.  

No ale vrátim sa v Donaldovi Trumpovi: svoju novú kandidatúru ohlásil po slabom víťazstve republikánov v Kongrese. Znovu zaznelo jeho heslo MAGA /Make America great again/, ale tentoraz pridal ešte slovíčko glorious a tak sa na sociálnych sieťach objavilo heslo nové MAGAGA /Make America great and glorious again – Urobme Ameriku znovu veľkou a slávnou/. Znie to teda dobre a možno to Donaldovi pomôže.

Ako som však sledoval kongresové voľby, nemohol som sa zbaviť dojmu, že sám Trump urobil zopár chýb a tie mohli mať vplyv na neúspech republikánov v Senáte. Vychádzajme z toho, že hlasovanie nebolo zmanipulované, aj keď zratúvanie hlasov napr. v takej Arizone trvalo večnosť. Nemal radšej o kandidatúre hovoriť tak nahlas a zreteľne, ako to urobil. Ak by nebol pred kongresovým zápasom oznámil, že sa znovu bude uchádzať o kandidatúru na prezidenta, mnoho voličov Demokratickej strany by bolo zostalo doma a neboli by išli k voleným urnám. Treba dodať, že predstava, že by Donald Trump o dva roky znovu nastúpil do Bieleho domu, vyvoláva u mnohých Američanov doslova zdesenie. Neznášajú ho pre jeho často zvýrazňované bohatstvo, majú plné zuby jeho „pyšnej“ rodiny a najmä jeho osobného chvastúnstva. Mnohí ho nemajú radi aj pre jeho výzor a pre jeho rečnícke výpady. To všetko zasa jeho priaznivci na ňom obdivujú.

Ďalšia chyba: nemal priveľmi podporovať viacerých kandidátov Republikánskej strany na guvernérov. Lenže, tak či onak, filozoficko-politicky rozdeľuje nielen americkú spoločnosť ako celok, no najmä samotnú Republikánsku stranu. Ak ešte na samom začiatku, keď sa prvý raz uchádzal o Biely dom, mal proti sebe hŕstku odporcov na čele s takým mužom, akým bol a je Mitt Romney /senátor z Utahu/ – ten sa tiež usiloval o post prezidenta – teraz sa proti Trumpovi stavia jedno celé krídlo republikánov. Neznášajú jeho populizmus, jeho heslá o novej a zasa veľkej Amerike, považujú to iba za osobnú reklamu, lebo majú pocit, že takto sa nemá správať politický vodca. Lenže Trumpovi sa v roku 2016 podarilo vyradiť z boja Hillary Clintonovú. Bývalá prvá lady po boku manžela Billa Clintona je typ ženy, ktorú zaživa zožiera jej večná nespokojnosť. Túžila po iných funkciách, než mala dovtedy, či už ako senátorka za štát New York, kvôli čomu si aj zmenila „občianstvo“ na Newyorčanku a v New Yorku aj bývala, málila sa jej aj funkcia ministerky zahraničných vecí po boku Baracka Obamu.

Chcela byť prvou ženou v americkej histórii vo funkcii najvyššej: prezidentkou!

Do cesty sa jej postavil podnikateľ s nehnuteľnosťami, majiteľ značiek ženských súťaží krásy a hviezda televízneho seriálu Máš padáka… No najmä vycítil, že Hillary, aj keď podporovaná najmocnejšími mužmi Demokratickej strany a bohatými sponzormi, nemala podporu na vidieku. Bola ženou veľkých miest, no aj v nich mala problém so ženskými voličmi. Pre mnohé nebola prototypom klasickej americkej ženy. Jej prílišné sústredenie sa na moc, na politický vplyv a občasné výroky, vraj keď s Billom odchádzali z Bieleho domu, boli finančne na mizine… Také slová sa ťažko odpúšťajú najmä vo svete dnešných sociálnych sietí. A bulvár s radosťou zverejňoval výšku jej honorárov za politické prednášky napr. na pôde univerzít, stávalo sa, že dostávala aj niekoľko stotisíc dolárov… Niečo podobné Donald Trump robiť nepotreboval, aj keď do volieb nevložil priveľa vlastných peňazí, veď je miliardárom, ale sústredil sa na vidiek. Išlo o paradox: Hillary, ktorá je kovaná v Demokratickej strane, a tá sa považuje v Amerike za stranu ľavicovú, zabudla na ťažkosti miliónovej masy ťažko pracujúcich a ešte ťažšie žijúcich Američanov. Donald Trump, kapitalista duchom aj fyzickým nastavením sa postavil na stranu robotníkov, baníkov,  bežných ľudí, redneck /červený krk/… No a dostal sa do Bieleho domu a Hillary, po koľký už raz, zostala predo dvermi.

Čo môže teda Donalda Trumpa zastaviť pred opätovným postupom na Biely dom? V prvom rade vyšetrovanie jeho podielu na známom útoku jeho podporovateľov 6. januára 2021 na budovu Kongresu. Tie zábery obleteli svet, také niečo sa vždy odohrávalo inde len nie v Spojených štátoch. Pri útoku zomreli piati ľudia a jeden z účastníkov vtrhol dokonca do kancelárie spomínanej Nancy Pelosiovej, sadol si do jej prázdneho kresla – sama stačila ujsť – vyložil si nohy na stôl a vzal si jej notebook. Kongresmani, ktorí práve mali počúvať viceprezidenta Mikea Pencea o výsledku volieb nemohli uveriť vlastným očiam. Schodmi a chodbami budovy – bašty demokracie – sa rútil rozzúrený dav a mienil silou zabrániť vymenovaniu Joea Bidena za prezidenta. Útoku predchádzal Trumpov burcujúci prejav na improvizovanom pódiu neďaleko Kongresu a vyšetrovatelia tvrdia, že Trump vydal pokyn na začatie nevšednej akcie. Niektorí jeho kritici hlásia, že sa znovu rozhodol kandidovať preto, aby sa vyhol prípadnému stíhaniu za útok na Kongres. Treba dodať, že odteraz má ako kandidát prezidentskej súťaže nárok na určitú právnu ochranu, aj v podobe osobnej ochranky.

V druhom rade sa proti nemu vyformovalo neveľké krídlo v strane, ale aj medzi bývalými straníkmi /desať republikánov hlasovalo za jeho obžalobu – teraz v kongresových voľbách ôsmi z nich neprešli/ na čele s bývalým vodcom republikánskych kongresmanov Paulom Ryanom. Ten mieni využiť svoj voľakedajší vplyv proti Trumpovi. Vymyslel dokonca heslo Never-again-Trumpers/ Nikdy znovu trumpisti/. Trumpa už nemá v láske ani Mitch McConnell, takisto veterán americkej kongresovej politiky a v súčasnosti šéf senátnych republikánov. V Snemovni sa však stal vodcom väčšinových republikánov Kevin McCarthy, ktorý podporuje Trumpa . No ten sa stal neobľúbeným u demokratov, lebo oznámil, že strana nebude už podpisovať bianco šek pre finančnú pomoc Ukrajine… „Máme 31 biliónový dlh, potrebujeme peniaze pre Ameriku“!

No na Donaldovi Trumpovi nechce nechať ani jednu nitku suchú taká Liz Cheneyová, dcéra bývalého a vplyvného viceprezidenta Dicka Cheneya vo vláde Georga Busha juniora. Ten sa vyznamenal mimoriadnym vplyvom, lebo spolu s Donaldom Rumsfeldom /už nebohým/ tlačil na Busha, aby Amerika zaútočila po Afganistane aj na Irak. Aj keď Liz Cheneyová prehrala súboj o post kongresmanky za štát Wyoming, jej vplyv je značný. A hovorí sa, že proti Trumpovi je aj bývalý prezident George Bush junior a samotná Liz Cheneyová sa možno tiež bude uchádzať o Biely dom.  

Tejto skupine Trumpových odporcov si vraj hovorí bushovci…

Po tretie: od Donalda sa vraj odvrátili aj šéfovia kresťanských evangelikánov, ktorí ho v roku 2016 pri prvom a úspešnom pokuse o prezidenta vehementne podporovali. /Príslušníci tejto cirkvi žijú najmä v tzv. južanských štátoch, v Alabame, v Mississippi a v Louisiane, a je ich až okolo 80 miliónov./ Donald svojim populizmom s nacionálnym nádychom vyvolal veľké nadšenie v masách podobne naladených Američanov, ktorí napríklad chcú, aby hranica na juhu Ameriky bola uzatvorená. Spomeňme si na Trumpov projekt so stavbou múra na hranici s Mexikom, ktorý mal Ameriku uchrániť pred tisíckami imigrantov najmä z Mexika a zo Strednej Ameriky.

No a Donald by potreboval najmä jednu vec: aby sa Ron DeSantis aj Glenn Youngkin neprihlásili na kandidatúru a tým by mal cestu k primárkam jasnejšiu, aj keď všetko závisí od rozhodnutia ďalších potenciálnych kandidátov, o ktorých sa zatiaľ veľa nehovorí. /Známa politická hviezda republikánov „vychýlená“ až priveľmi doprava, mladá Marjorie Taylor Greenová dodáva, že títo dvaja guvernéri by sa mali venovať najmä vlastným štátom a na najvyšší úrad nekandidovať/, čo má byť pre nich jasný odkaz. Treba zdôrazniť, že napriek tvrdej propagande zo strany väčšiny médií Trump zostáva naďalej mocným a vplyvným mužom. Podporovatelia vzývajú jeho filozofiu „trumpizmu“, čo znamená, že sa mu podarilo vytvoriť politické hnutie, ktoré má väčšinovú podporu v samotnej Republikánskej strane.

Na ceste za kandidatúrou však bude mať iný problém: ohlásil sa Rupert Murdoch, najmocnejší mediálny magnát. Vzhľadom na pokračujúce vyšetrovanie Trumpa a nielen pre útok jeho prívržencov na Kongres, ale aj kvôli nejasnosti okolo daní, zatiaľ Donaldovi pozastavuje mediálnu podporu. Nebude ho presadzovať polobulvár s vysokým denným nákladom, New York Post, a podobne aj vplyvný denník Wall Street Journal. Murdoch to vyriešil šalamúnsky a tvrdí, že všetko Trumpovi povedal. Ak by však o dva roky za demokratov znovu kandidoval Joe Biden /ten dovŕšil osemdesiatku/, tak by Murdoch zmenil svoje rozhodnutie a jeho médiá by Trumpovi v kampani pomáhali. Ak by demokrati nasadili niekoho iného, potom je vraj veľa vecí otvorených… Lenže zdá sa, že Murdochova televízia Fox News, kde žiari najmä hviezdny moderátor Tucker Carlson, je stále na strane Trumpa, čo mu zaručuje značnú podporu. K tomu treba dodať ešte vlastnú Trumpovu mediálnu sieť, Truth social, ktorú založil po tom, ako ho majitelia veľkých sociálnych sietí odstrihli od Twitteru, Facebooku a YouTube… Donald sa zatiaľ nemieni na Twitter vrátiť, kam ho nový majiteľ, vizionár Elon Musk pozýva.

Takže z týchto zopár poznámok by mohlo byť aspoň sčasti jasné, čo Donalda Trumpa pri „čistení“ volebného poľa čaká. Lenže nebol by to práve tento muž, ktorý sa už dávno rozhodol, že mu raz bude Amerika ležať pri nohách.

Raz sa tak už stalo…!

(Celkovo 121 pozretí, 15 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter