Už si ani presne nespomeniem, koľkokrát som túto príležitosť využil na zamyslenie o čerstvých súvislostiach či vývoji magického vysielania odkiaľkoľvek vo svete cez obrazovku do našich obydlí. No isto viem, že dosiaľ nikdy sa 21. novembra, keď je Svetový deň televízie, netlačila do pera téma cenzúry tak naliehavo i aktuálne ako dnes. Ak by sme túto hustú, lepkavú a odpornú hmotu aplikovali do 3D tlačiarne, moderná technológia by nám – slovenským platiacim aj čiastočne oslobodeným – koncesionárom vytlačila zdvihnutý prostredník súčasného panovníka RTVS. Generácia „Nežnej revolúcie“ sa dožila Kristových rokov a sebavedome (ba skôr až arogantne) odhodila škrabošku slobody. Ľuboš Machaj potreboval práve 17. novembra – v deň výročia tragických udalostí z roku 1939 a prevratných spoločenských zmien v roku 1989 – ukázať, že hra na demokraciu sa skončila. Že teraz (a už navždy) bude v Mlynskej doline a v rozhlasovej Pyramíde zase iba jedna jediná pravda. Pravda svetového neoliberalizmu, presadzovaná mužmi z tieňa sochy Slobody, šírená sieťou slniečkárskych agentúr a politických think-tankov, v mene ktorej budú slovenské verejnoprávne médiá pochodovať ochotne a jednotne v šíku s komerčnými médiami a s politickým bulvárom.
Vyhodenie vedenia spravodajstva verejnoprávneho telerozhlasu za to, že v priamom prenose odvysielalo 17. XI. 2022 prejav predsedu najsilnejšej parlamentnej opozičnej strany Roberta Fica zo snemovania sociálnych demokratov vo vysielaní spravodajského kanála RTVS :24 (čo bolo súčasťou aktuálneho vnútropolitického diania v deň štátneho sviatku, a teda to patrí k povinnostiam slobodného, pluralitného a nezávislého spravodajstva), dokazuje vazalské podriadenie RTVS vládnej moci. Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO), ktorá sa už v apríli tohto roka nahlas a v médiách „nevedela dočkať konkurzu na nového generálneho riaditeľa RTVS“, musela po Machajovom rozhodnutí zažívať náležité mocenské ukojenie… Generálny riaditeľ vyhodil šéfku sekcie spravodajstva a publicistiky Máriu Hlucháňovú. Z postov vyleteliďalší členovia jej tímu: skúsení novinári Alfonz Šuran (intendant RTVS :24), Peter Nittnaus (šéfdramaturg RTVS :24) i Andrea Fajnorová (vedúca odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistky). Machaj odvysielanie prejavu vyhodnotil ako „nešťastné a veľmi znepokojivé“.
Verejnú mediálnu a profesijnú popravu Hlucháňovej obratom skritizoval priamy aktér a príčina zemetrasenia: „Dnešný útok na vedenie spravodajstva RTVS kvôli môjmu prejavu na našom sneme je hanebný. Je hrubým pošliapaním práva na slobodu názoru a prejavu, zodpovedá primitívnemu slniečkárskemu videniu sveta – ,kto nie je s nami, je proti nám‘,“ uviedol Robert Fico. Netreba zvlášť pripomínať, že tak RTVS ako aj spravodajská TA3 vysielali priame prenosy a prejavy straníckych lídrov všetkých ostatných parlamentných strán. Naposledy dokonca aj prejav Petra Pellegriniho na sneme Hlas-SD. Znalci pomerov a mediálneho terénu na Slovensku vedia, že podozrievať alebo obviniť Máriu Hlucháňovú z náklonnosti k Ficovi či k fandeniu smerákom hraničí s podozrením na ochorenie šialených kráv… Niekomu by historicky najkratšie pôsobenie riaditeľa televízneho spravodajstva, v tomto prípade konkrétne riaditeľky, mohlo pripomenúť literárne dielo Pera Olofa Ekströma s tragickou zápletkou „Tancovala jedno leto“. Požijeme, uvidíme… Zatiaľ Machaj iba potvrdzuje poznanie Josepha Jouberta, že „Osy aj včely sajú ten istý nektár, avšak rovnaký med neznášajú…“ Za tie štyri nasledujúce dni som nepostrehol žiadne protesty či námietky našich ani medzinárodných organizácii žurnalistov, a už vôbec nie pobúrené reakcie kontrolných orgánov, ako je Rada RTVS alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu. Demokracia v Európe je kreatívna, bezhraničná i nedefinovateľná.
Úvodné foto: Pixabay
