Slovensko je zakliata krajina, a my nič  (2. časť)

O sociálnoekonomických problémoch

Sociálnoekonomické problémy dnešnej spoločnosti sa odvíjajú od politiky súčasnej vládnej koalície a sú jej priamym dôsledkom; usiloval som sa ich osvetliť v prvej časti príspevku Slovensko je zakliata krajina, a my nič. Napriek nepriaznivým a stále sa zhoršujúcim podmienkam života občanov pre apatiu, frustráciu a bezbrannosť ľudí u nás stále platí to staré známe – psy brechajú a karavána ide ďalej.

Po brutálnej vražde novinára Jána Kuciaka, ktorá bola politicky zneužitá, boli plné námestia s desaťtisíckami protestujúcich ľudí. Podobne sa snažia progresívci a liberáli zneužiť aj dvojnásobnú vraždu nevinných mladých ľudí pred bratislavskou Teplárňou na politické ciele namiesto toho, aby vyvíjali tlak na riešenie ekonomických problémov občanov. Dnes, keď sa ceny a inflácia šplhá do nebies, keď sa obmedzovanie demokracie a nástup vládnej totality dotýka väčšiny občanov, je na demonštráciách a protestoch pár stovák, v lepšom prípade pár tisícok ľudí. To ozaj musíme padnúť až na kolená a či až na hubu, aby sme sa spamätali?

Zdierajú nás z kože a my len čakáme na zázrak

Inflácia vzrástla v tomto roku na rekordných už takmer 15 percent a navyše podľa odhadu NBS hrozí v roku 2023 nárastom až do 22 percent. To prakticky pre ukážku znamená, že pri plate 1000 eur, dôchodku, či úsporách v banke, bude mať občan reálne v rukách menej ako 800 eur.

Vláda vraj nemá na nič financie, no zároveň vyhadzuje miliardy eur na zbrojenie, na vojenskú  pomoc Ukrajine, či na Matovičove „atómové bomby“.  Nemá peniaze, ale pritom sa extrémne zadlžuje a nedostatočne využíva miliardy eur z eurofondov. Dôsledkom toho je pád veľkej časti obyvateľstva na ekonomické dno. Pomoc vlády občanom, ale i podnikateľom, je za posledné vyše dva roky nedostatočná, neskorá a nesystémová, až chaotická. Vláda nás ekonomicky zdiera z kože, obmedzuje našu demokraciu a slobodu no my pokorne čakáme ako hoviadka na bitúnku, kým nás nedorazí. A my nič.

Cenová a energetická kríza tvrdo postihne bežných občanov

Raketový rast cien nezvláda podľa prieskumu (STEM/Mark) až 40 percent ľudí a výrazne vyššie výdavky na potraviny pociťuje dokonca až 67 percent opýtaných. V porovnaní s minulým rokom ceny základných potravín vzrástli v priemere o 27 percent, pričom stále rastú, podobne je to aj u ďalších tovarov i služieb, u pohonných hmôt bol nárast ceny až 36 percent. Po dnešných, relatívne prijateľných cenách energií, nás čaká pripravovaný extrémny rast cien energií v roku 2023, odhadovaný na 50 až 225 percent u elektriny či plynu. Z tohoročného rozpočtu vláda z nadvýberu daní počíta s 900 miliónmi pre rezort práce a sociálnych vecí a s 1,4 miliardy pre rezort ministerstva hospodárstva, určených na kompenzácie cien energií. Avšak odhaduje sa, že ani to nebude stačiť.

Vláda síce na isté obdobie, zatiaľ do konca marca 2023, zastropovala silovú časť ceny elektriny  a plynu, ale konečnú cenu pre domácnosti nedokáže ovplyvniť, a tak treba počítať s jej značným zvýšením. Zastropovanie cien bude však finančne mimoriadne náročné a z dlhodobého hľadiska neudržateľné.

Katastrofa sa na nás valí pri cenách tepla, ktoré podľa ÚRSO majú vzrásť minimálne o 94 percent. Odhad priemernej ceny tepla však vyráža dych, keď má dosiahnuť rast 300 percent a u vybraných dodávateľov astronomických 600 percent. Problém bude najmä v tom, že občania, žijúci v bytovkách, sa proti týmto cenám nebudú mať ako brániť, keďže alternatívne vykurovanie je u nich takmer nemožné. Tieto ceny reálne  ohrozujú prežitie nízkopríjmových skupín občanov žijúcich z ruky do úst, a dokonca i upadajúcej strednej vrstvy obyvateľstva. Vytvára sa značne veľká skupina ľudí, ktorá sa dostáva do pásma energetickej chudoby, pričom nedoplatky na energiách má už teraz viac ako 400 tisíc ľudí. Vplyvom rastu cien sa tiež prudko zvyšuje počet ľudí žijúcich na hranici chudoby, ktorých je na Slovensku takmer 700 tisíc.

Už osem mesiacov nik nevie, o koľko konkrétne porastú ceny energií v roku 2023 a ako budú tieto ceny občanom kompenzované. Kompenzácia cien energií je stále len v polohe hľadania riešení v Európskej únii, ktorá sa len teraz zaoberá možnosťou 10-percentného využitia nevyčerpaných eurofondov, čo by pre Slovensko znamenalo 1,5 miliardy eur. I to však nie je isté. Kompenzácie stále len sľubuje i naša vláda, najmä pokiaľ ide o domácnosti, no stále nič konkrétne nepredstavila. Pomoc vlády občanom je len almužnou pre tých najchudobnejších a pracujúcim, či mladým rodinám sa jej dostáva pramálo, je nedostatočná a neskorá. A my nič!

Čaká nás mizerný rozpočet, na tom sa zhodujú odborníci i opozícia

Nielen inflácia, ceny a energie nás trápia, ale je to i návrh štátneho rozpočtu. Ten je plný nášľapných mín. Je jednoducho zlý, a preto visí vo vzduchoprázdne, nik nevie, či bude schválený a v akej konečnej podobe. Problémom je, že to nezáleží od vládnej menšinovej koalície, ktorá vydiera opozíciu a za rukojemníkov si berie nielen zdravotníkov, ale i všetkých občanov. Schválenie rozpočtu tak bude závisieť od nevyspytateľných odídencov a strán, spájaných s fašistami, pričom v hre je kupovanie poslancov, čo nemôže priniesť nič dobré.

Ekonomickí analytici  hovoria o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023 ako o  najhoršom za posledných 30 rokov. Vláda počíta s príjmami 26,7 miliárd eur, pri rekordných výdavkoch 35 miliárd eur. Vláda tak v budúcom roku zvýši zadlženosť Slovenska o ďalších rekordných 8,3 miliardy eur bez toho, aby to poriadne zdôvodnila a transparentne vysvetlila, na čo ich použije.

Vážnym problémom a červenou čiarou pre opozíciu je 3,4 miliárd eur, ktoré nie sú presne definované a o ktorých sa nevie, na aké účely majú byť použité. Bude o nich rozhodovať vláda, presnejšie povedané Matovič a ten ich môže použiť na svoje nezmyselné atómovky. A my nič.

Rozpočet rozvracia verejné financie

Kritizuje ho SaS, všetky opozičné strany, ale najmä Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pravda, každý zo svojho uhľa pohľadu. Kritizuje sa predovšetkým absencia výdavkových limitov, a tak si bude vláda viac-menej robiť s našimi financiami, čo len chce. Do rozpočtu sa vláda i poslanci snažia dostať vzájomným vydieraním rôzne nezmysly, ako zníženie DPH na lyžiarske vleky (i tie Kollárove), ktoré sa po kritike rýchle rozšírili o ďalšie športoviská. So znížením DPH na celý gastrosektor sa zatiaľ nepočíta, hoci práve ten môže bez finančnej pomoci či zníženia DPH skolabovať. Zato Matovič po dvoch miliardách krúžkovného pre deti, ktoré je zatiaľ stopnuté, prišiel s novou atómovkou v podobe preplácania časti ceny bločkov z reštaurácií. Nové pravidlo by malo fungovať tak, že keď si ľudia vypýtajú bloček v reštaurácii, v kaderníctve alebo inde, štát im pošle nejakú sumu späť na účet. Chudákov, čo nemajú poriadne ani na nákup základných potravín, budeme nútiť stravovať sa draho, ísť ku kaderníčke alebo na výlet. Je to všetko absurdné a chaotické. A my nič.

Problematickým výdavkom bude aj takmer 2,1 miliardy eur na armádu, čo sú,  inak povedané, dve percentá HDP. K tomu sa vláda iniciatívne zaviazala vedeniu NATO, hoci viaceré členské štáty, často oveľa ekonomicky vyspelejšie, to budú plniť až v nasledujúcich troch či až piatich rokoch, aj to len možno. Tieto miliardy pôjdu najmä na americké stíhačky F-16, ich vrtuľníky, obrnené vozidlá 8×8, či 3D rádiolokátory. Na to všetko vraj máme, ale na krvácajúce zdravotníctvo pôjde len 1,35 miliardy eur, pričom podfinancované je i školstvo, doprava a ďalšie rezorty. Nákup zbraní nemôžeme odložiť, no pomoc vlastným občanom podľa „našej“ vlády áno.  A my nič!

Dôchodcovia sú v bezprostrednom ohrození

Pomoc dôchodcom bola realizovaná prostredníctvom valorizácie dôchodkov vo výške 1,3 percenta v tomto roku a  v budúcom to bude zo zákona 11,8 percenta. To je síce pekné, ale v oboch prípadoch pôjde o pokles reálnych dôchodkov o viac ako 10 percent. Len tak mimochodom, v Čechách valorizovali dôchodky už trikrát a vždy to prevýšilo aktuálnu infláciu v ČR. Práve preto by sa žiadalo, aby sa dôchodky valorizovali na základe aktuálnej dôchodcovskej inflácie častejšie, minimálne jedenkrát za pol roka. Vláda „pomáha“ dôchodcom almužnou v podobe sociálnej dávky, ktorú vydáva za 13. dôchodok, najskôr vo výške od 50 do 300 eur a teraz 35 až 210 eur, čo je v realite pri priemernom dôchodku 145 eur. To je pomoc tak na mesiac, nie na rok, pomoc, ktorá seniorom v skutočnosti pomáha tak akurát do hrobu. A my nič!

Parlament rokoval o návrhu dôchodkovej reformy. Tá ruší dôchodkový strop 64 rokov a do dôchodku sa pôjde nielen neskôr, ale dokonca i s nižšou penziou. Zavedie sa i problematický, pre časť občanov  diskriminačný, rodičovský bonus podľa výšky príjmu dieťaťa, v priemere okolo 13 eur na osobu a mesiac. Vláda i tu podvádza občanov, keďže sociálna poisťovňa bude v roku 2023 tento bonus vyplácať naraz, ale až v závere roku, niekedy v mesiaci november, ak dôchodca dožije. Až v roku 2024 bude bonus vyplácaný dôchodcom mesačne.

V druhom pilieri je v súčasnosti okolo 1,75 milióna sporiteľov s úsporami vo výške takmer 1,7 miliardy eur. Pre viac ako polovicu sporiteľov je však tento pilier podľa odborníkov, z hľadiska efektívnosti vkladu nevýhodný. Do druhého piliera budú mladí ľudia vstupovať po novom automaticky, inak povedané, povinne. Keďže pri nástupe do zamestnania spravidla nedosahujú ani priemernú mzdu, druhý pilier má pre nich len minimálny efekt. Vláda bude v tomto pilieri rozhodovať dokonca aj o peniazoch občanov, keď ich povinne presunie z garantovaných, konzervatívnych fondov do rastových, akciových negarantovaných fondov. Okrem toho sporiteľom obmedzí výber ich vlastných úspor a dokonca ich podľa poslaneckého návrhu i zdaní. Toto je predstava vlády o dobrovoľnosti a slobode občanov. A my nič!

Čo robiť a ako aspoň čiastočne čeliť energetickej a sociálnej kríze

V nemom úžase sa často prizeráme na neskutočne rastúcu infláciu, na šialené ceny potravín a energií. Poniektorí s cenami zápasia ako môžu, iní sa rozčuľujú na facebooku, ďalší nadávajú v krčme. Všeobecne vládne psia nálada, pesimizmus a rezignácia na snahu zmeniť tento neúnosný stav spoločnosti.

Treba si uvedomiť, že základným atribútom kapitalizmu, ku ktorému viedol November 89, je trh, kapitál, sloboda (pre tých, čo na to majú), minimalizácia funkcií štátu, a tým i jeho pomoci občanom, no a s tým súvisiaca starostlivosť človeka o seba samého. Preto nečakajme pomoc od iných a hľadajme možnosti, ako si môžeme pomôcť sami. To, čo uvádzam, nie je návodom, ale len akýmsi typom, ako znížiť dopady energetickej krízy na seba a vlastnú rodinu.

Slovenské domácnosti čakajú ťažké časy, čaká nás preto šetrenie, znižovanie vlastných nákladov, ale zároveň i ochrana a lepšie zhodnocovanie našich príjmov či úspor. Ľudia by sa nemali spoliehať na pomoc vlády, lebo jej pravdepodobnosť je asi taká, ako čakať na miliónovú výhru v eurojackpote. Tí, čo na to majú možnosti a najmä finančné prostriedky, mali by ich investovať do diverzifikácie svojich energetických zariadení. Boli by to oveľa lepšie investované peniaze, ako ich nechať devalvovať v bankách. Dnes je možné najmä v rodinných domoch zabezpečiť si lacnú elektrinu cez vlastné fotovoltické elektrárne. Vytvoriť si možno alternatívne zdroje vykurovania elektrinou, plynom, alebo i pevným palivom a používať ich podľa aktuálne výhodných  cien.

Dnešná doba, energetická, ale i klimatická kríza, si vyžaduje striedmosť a šetrenie na všetkom. Znamená to kupovať len to, čo reálne potrebujem a aj spotrebujem, meniť spotrebiče za efektívnejšie a účinnejšie a využiť všetky vlastné zdroje. Ak to poviem na príklade dopravy, riešením rozhodne nie sú elektrické autá, ani drahé limuzíny a SUV, ale hromadná doprava vlakom, autobusom, prípadne menšie hybridné automobily.

Ak to zhrnieme, tak žiaľ tí, čo na to finančné prostriedky nemajú, či prípadne  nechcú meniť spôsob života, budú musieť drasticky šetriť a modliť sa, ak sú veriaci, aby im Pán Boh pomohol. To je však rovnako nereálne, ako pomoc súčasnej vlády. Jediným riešením týchto problémov je vlastná aktivita.

Čo dodať na záver témy – Slovensko je zakliata krajina

Všetky problémy vysokej inflácie, rastu cien tovarov a služieb, zadlžovanie Slovenska a nezdravé verejné financie sa v budúcom roku ešte prehĺbia, s vysokou pravdepodobnosťou povedú k hospodárskej recesii s dopadom na ďalšie výrazné znižovanie životnej úrovne občanov Slovenska.

Vláda sa permanentne vyhovára na krízy, raz pandemickú, potom na nám cudziu vojnu, teraz inflačnú a energetickú krízu. Problém nie je len v krízach, ale najmä v tom, že ich vláda absolútne nezvláda. Potvrdzuje to i posledný prieskum agentúry Median, podľa ktorého je až 70 percent občanov nespokojných s vládou a viac ako 62 percent požaduje jej odchod a predčasné parlamentné voľby. Matovič s obrovskou, až 91-percentnou nedôverou pritom vyhlásil – „my tu budeme naveky“. Vyslovil to síce psychopat a možno ako vtip, ale u nás nikdy nevieš, čoho sa dočkáme. Napriek tomu sa na Slovensku nič nedeje. Dúfajme, že len zatiaľ.

Prečo ten opakovaný záver – A my nič. Je to preto, lebo občan je frustrovaný, pesimistický a bezbranný. To bude platiť dovtedy, dokedy každý z nás nezoberie osud do vlastných rúk. Veriť vláde a jej sľubom po dva a pol roku bačovania a totálnej deštrukcie všetkých oblastí života spoločnosti je viac ako naivné. Ak chceme zmenu zmeny, ktorá nastala po voľbách 2020, tak tá nepríde sama od seba, nik nás nespasí, musíme to urobiť my sami. Nedávno som dostal pozvánku na diskusiu pod  názvom „Stáť bokom je zbabelosť“, čo platí aj v našom prípade.

Mali by sme sa preto prebrať z letargie a nabrať osobnú odvahu, byť zodpovedný voči sebe, deťom a vnúčatám i voči krajine, v ktorej žijeme a začať sa konečne občiansky i politicky angažovať. Inak sa môže naplniť heslo zo SNP „Začnite s vysťahovaním“. To hádam nechceme.

Koniec.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

Milan Benkovský:  Slovensko je zakliata krajina, a my nič (1. časť)  

(Celkovo 340 pozretí, 12 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter