Pred časom sme s manželkou boli na prednáške v Amerike populárneho doktora Fuhrmana. Podobný slovenskému doktorovi Bukovskému.
A prednášajúci sa ponoril do štatistík a grafov: Videli sme, že v pozorovaných ázijských krajinách bolo časové obdobie, keď isté srdcové choroby boli prakticky neznáme. Potom však prišiel bod, za ktorým výskyt práve týchto chorôb (bežných v USA) začal prudko rásť. V súčasnosti sa úroveň chorôb, o ktorých je reč, blíži úrovni USA.
A ten bod? Na ázijský trh začali prenikať reťazce McDonald’s a KFC. Obyvateľom toto jedlo zachutilo a následky sa dostavili.
Poďme do „najdemokratickejšej krajiny v dejinách ľudstva“, do USA. Ponecháme stranou rôzne, dnes už neexistujúce volebné praktiky, ako „volič musí mať majetok“, alebo „iba bieli“, alebo „iba muži“ a pozrime sa na súčasnosť: Čítal som prieskum, ktorý dokazoval, že v USA 80 % volieb vyhrá ten kandidát, ktorý ma najviac peňazí.
Je jasné prečo. Televízne spoločnosti sú súkromné alebo dostávajú značné dotácie od súkromných subjektov. Kto platí, rozhoduje. Podobne je to s novinami.
Volič unavený celodennou prácou klesne pred televízor a kandidáti sú mu servírovaní vysoko profesionálnymi odborníkmi z pozadia. Ten, za kým je viac peňazí, dostane kvalitnejšie služby a jeho „posolstvo“ znie presvedčivejšie.
Samozrejme, všetci na to neskočia a televízor už roky nemajú. 80 % však stačí. Kandidáti vedia, kto platí a po zvolení to nezabudnú. Ako by mohli? Veď chcú byť zvolení zas! Pred pár rokmi sme mali 100-ročného senátora! Nancy Pelosiovej do tohto veku veľa nechýba.
Isteže sa kandidáti líšia a vášnivo obhajujú svoje pozície: o potratoch, o homosexualite, o záchodoch pre ženy, mužov a tých, čo nevedia, kde patria. Čo téma, to perla. Spoločný menovateľ majú ten, že na život drvivej väčšiny spoločnosti nemajú žiaden vplyv.
A potom sú tu „istoty“. Veci, o ktorých nik nepochybuje: Potrebujeme silnú armádu. A vojenské základne na celom svete. A perfektnú vyzbroj. Tu sa 80 % politikov zhodne. Dôsledok: rozpadajúca sa infraštruktúra, rastúca chudoba, napätie vo svete, zničené životy v rôznych konfliktoch. A tí, čo to presadzujú a uskutočňujú, boli riadne, demokraticky zvolení!
Zaiste, sú hviezdy ako Tulsi Gabbardová (bývalá členkou Snemovne reprezentantov za Havaj a kandidátka v prezidentských voľbách), ktorá sa stavia proti vojensko-priemyselnému komplexu. Patrí jasne k tým 20 % politikov, ktorí nie sú na predaj. Má niekto dojem, že by mohla mať šancu proti „hviezdam“ typu Trump, Biden, Clintonová?
Jej posolstvo? Už teraz ju označujú za ruskú špiónku. Ak to nepomôže, označia ju za neskúseného zelenáča, alebo zmizne z obrazoviek a novín úplne. Ľudia, ktorí „visia“ na televízoroch, na ňu zabudnú.
Pri poslednej návšteve Čiech mi kamarát mních dal dve knižky, ktoré mu nedávno vyšli. Obe boli o type mníšstva, ktoré sa nazýva hesychastické. Takíto mnísi sa vyskytujú v Grécku na hore Athos, ale dnes už aj v Arizone.
A najznámejší slogan: „Mníšstvo je o násilí.“ No toto? Neučil už Ján Amos Komenský: „Všetko plynie spontánne, násilie nemá miesta“?
Ibaže Komenský vravel o výchove, mnísi vravia o životnom postoji. Odriekajú si veci, ktoré im škodia, a keď vytrvajú, začnú žiť životom síce jednoduchým, ale neotrasiteľne šťastným.
Je ťažké obchádzať KFC, keď tam „všetci“ chodia, je nutné si urobiť násilie, ak chceme vzdorovať. Podobne je násilím namiesto televíznych správ zahĺbiť sa do dostupných materiálov a overiť si, čo v skutočnosti bude znamenať hlas vo voľbách za kandidáta.
Pochybuje dnes na Slovensku niekto, že aj tie najdemokratickejšie voľby sa dajú zmanipulovať? Veď sa len pozrite, kto bol na Slovensku zvolený do parlamentu. Že nebola alternatíva? Ale bola, len to chcelo ísť hlbšie, než ľudí viedli „oznamovadlá“.
Mních bez násilia (disciplíny) nedosiahne to, čo mníšsky život sľubuje: Jednoduchý a šťastný život.
Stravník bez násilia (disciplíny) nepodporí to, na čo je strava určená: Pevné zdravie.
Volič bez násilia (disciplíny) nebude časťou niečoho, čo je v jeho prospech: Skutočnej vlády ľudu.
(Autor žije v USA, Issaquah, WA)
