Spomienka na spolužiaka:
Štefan Rosina

V slovenskej spoločnosti sa vyskytuje veľa celebrít, viac tých, na ktoré časom zabudneme. Medzi tými, ktoré zostanú v našej pamäti, určite zaujme významné miesto Štefan Rosina, ktorý nás 5. novembra 2022 vo veku deväťdesiatich rokov opustil.

Slovensko si pamätá Ing. Štefan Rosinu Dr. H .c. ako úspešného slovenského podnikateľa, zakladateľa spoločnosti Matador Group v Púchove. Patril medzi malú skupinu podnikateľov, ktorí dokázali sprivatizovaný majetok zveľadiť. Po prekonaní ťažkých deväťdesiatych rokov odovzdal vedenie firmy svojim potomkom a tí úspešne rozvíjajú a modernizujú podnik, ktorý zaujíma významné miesto v slovenskom priemysle.

Spolužiaci, vľavo Anton Julény, Štefan Rosina. Foto: Archív autora

So Štefanom sme prežívali spoločné učňovské, študentské a priateľské vzťahy viac ako sedemdesiat rokov. V roku 1948 sme spolu nastúpili do školy v Zlíne. Absolvovali sme šesťročný baťovský systém výchovy mladých mužov, v ktorom bola vyvážená teoretická a odborná prax. Internátny spôsob zaručoval komplexný systém výchovy mladého odborníka pripraveného zaujať zodpovedné miesto v práci aj v živote. Úspech baťovského systému spočíval v pestovaní sebadôvery vo vlastné schopnosti, rozvíjal talent počas odbornej a teoretickej prípravy v škole aj na pracovisku. Naučili nás tam racionálne myslieť a hospodáriť, viedli nás k osobnej zodpovednosti, vzájomnej solidarite a formovaniu životného svetonázoru.

Vďaka Štefanovi Rosinovi sme sa ako trieda pravidelne stretávali a naše životné osudy sme zanechali v odkaze, našim potomkom v knihách, ktoré si vydal k 50. výročiu ukončenia štúdia v Zlíne a v knihe Spomienky po rokoch.

Štefan Rosina patril nielen k obdivovateľom baťovského systému, ale v praxi aplikoval maximum z toho, čo sa dalo. Bol pyšný na podnikový vzdelávací systém, zastrešený Fakultou priemyslových technológii v Púchove, o ktorej založenie sa osobne pričinil. Podporoval výskumnú základňu. Vďaka týmto aktivitám a progresívnemu mysleniu prekročil rámec Slovenska. Založil spoločný podnik v Omsku na výrobu autoplášťov aj vďaka know-how a výrobe strojov vo vlastnom podniku Machineri v Dubnici. Do správy podniku prevzali pneumatikáreň v Addis Abebe.

Práci v podniku zasvätil bezmála päťdesiat rokov. Pre tisíce spolupracovníkov podniku vytvoril podmienky, ktoré presahovali rámec Slovenka. Podnik sa stal jednou z vlajkových lodí slovenského priemyslu. Vysoké štátne vyznamenanie mu priznalo socialistické aj nové spoločenské zriadenie.

Mal rád život, slovenskú prírodu a folklór. Nemal žiadne maniere, ktorými trpia naše celebrity. S manželkou Zdenkou prežili šťastných päťdesiat rokov a pre život dobre pripravili synov Štefana a Miroslava. Radosť mu robili vnučky Katka, Megi, Karolinka a vnuci Štefan a Max.

Podporoval charitu, založil Nadáciu na podporu nadaných študentov FPT v Púchove. Vrchovatou mierou prispel k rozvoju mesta Púchov.

Zanechal nám odkaz v literárnej tvorbe, ku ktorej, ako sa sám priznáva, ho priviedli jeho vnúčence a príroda. V dielach „Hľadanie slova“ (2004), „V náručí spomienok“ (2008), „Verše môjho života“ (2014), len ťažko by sme hľadali človeka, ktorý v živote viac stroho ako láskavo vydával rozkazy.

Môj život s Matadorom (2005), Etiópia (2008), Rosinovci (2012), 50 výročie ukončenie štúdia v Zlíne (2004), Spomienky po rokoch (2011), mapujú bohaté životné skúsenosti, ktoré nám celým srdcom odkazuje.

Miloval život, rodinu, svoje rodisko a Slovensko. Zostane natrvalo v našich spomienkach ako dobrý človek, ktorý svojim dielom prerástol hranice Slovenka.

Česť jeho pamiatke!

(Celkovo 186 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter