Dva možné scenáre pre J. Bidena – zlý a horší

Blížiace sa „polčasové voľby“ 8. novembra, v ktorých sa rozhodne o novej Snemovni reprezentantov (435 kresiel – všetci sa volia každé dva roky), 35 zo 100 senátorov a guvernéroch v 36 štátoch, zvýšili horúčkovitosť administratívy Joea Bidena, ktorá sa aj tak vyznačovala veľmi aktívnymi a kontroverznými krokmi najmä v bezpečnostnej a zahraničnej politike. Problémy, ktoré znepokojujú obyvateľov USA, majú však viac – a možno až predovšetkým – vnútropolitický a sociálno-ekonomický charakter. Okrem toho spoločnosť v USA sa v posledných rokoch začala aj viac polarizovať, čo predvolebnú situáciu vyhrocuje. Časť najväčších „alarmistov“ hovorí dokonca o tom, že USA sa blížia k občianskej vojne.

Patrí takmer k tradíciám USA, že strana, ktorá je pri moci po prezidentských voľbách, spravidla pritom stráca na svojej sile. Súčasná predvolebná atmosféra však dospela do štádia, že prezident J. Biden z obáv o stratu väčšiny v Kongrese takmer hystericky viackrát varoval pred ohrozením americkej demokracie. Čerstvo to zaznelo 2. novembra večer v prejave na podujatí Demokratického národného výboru na nezvyklom mieste v klube Columbus na Union Station (železničnej stanici) vo Washingtone. Toto kedysi prosperujúce nákupné centrum sa v poslednom čase, čiastočne aj v dôsledku pandémie, takmer úplne vyľudnilo. Miesto vystúpenia prezidenta, ktoré nemá dobré renomé a občas sa označuje aj za „mesto duchov“, sa stalo podnetom pre rôzne uštipačné poznámky od republikánov.

V prejave J. Biden hovoril o hrozbe „popieračov“ volieb, ktorých vplyv je škodlivý, žieravý a deštruktívny. Americká demokracia je vraj terčom ich útokov potom, ako porazený bývalý prezident odmietol prijať výsledky volieb v roku 2020. Čo je však podľa J. Bidena ešte horšie, je to, že extrémni republikáni sa snažia spochybňovať nielen legitimitu minulých volieb, ale aj volieb, ktoré sa konajú teraz a budú v budúcnosti. Dali by sa parafrázovať ďalšie časti z prejavu v duchu frázovitého školenia voličov o hrozbách poškvrnenia posvätnej americkej demokracie. Táto demokracia však dostáva v 21. storočí poriadne facky doma i vo svete, čo zrejme J. Biden nechce pripustiť.

Ilustračná snímka: www.pixabay.com

„Popierači“ volieb poukazujú pritom na reálne problémy, ktoré nastali. Ide o spoľahlivosť elektronického hlasovania, ktoré vraj nie vždy započítalo odovzdaný hlas. Hlavná kritika smeruje k hlasovaniu poštou. V posledných voľbách bolo z hlasov, ktoré došli poštou, údajne okolo 90 % pre J. Bidena, čo nie je v podmienkach systému dvoch veľkých strán prirodzené. Prezident vyzval aj proti politickému násiliu a zastrašovaniu voličov, najmä v súvislosti s útokom na manžela predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej. Povedal, že verí, že hlasy ospravedlňujúce alebo vyzývajúce k násiliu a zastrašovaniu sú v Amerike výraznou menšinou. No, čo s tým, keď ide o štát, kde patrí takmer k ľudským právam získať bez administratívnych prekážok strelnú zbraň a kde je už roky vysoký počet obetí  „šialených“ strelcov?! A to, čo robí Amerika aj pod vedením J. Bidena vo svete, o napĺňaní tejto „viery“ vôbec nesvedčia. Sankcie a vyhrážanie sa inými zákernými a pomstychtivými krokmi voči „nepohodlným“ štátom patria k jednému z hlavných nástrojov súčasnej politiky USA.

Republikáni poukazujú aj na to, že s násilnosťami sa stretli i ich kandidáti. Išlo o kandidáta v New Hampshire Dona Bolduca, ktorého napadli 2. novembra večer pred debatou so senátorkou Maggie Hassanovou. Vytiahli aj prípad útoku na republikánskeho kandidáta na guvernéra v štáte New York Lee Zeldina ešte v júli tohto roku. Viaceré zdroje tvrdia, že nech voľby dopadnú akokoľvek, napätie v spoločnosti nepoľaví a súperenie oboch táborov sa môže ďalej vyostrovať.

Problémov v politike Bidenovej administratívy je veľa. Dvomi najväčšími sú asi, že sa mu nepodarilo zlepšiť sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľstva a ani nijako pokročiť pri zjednocovaní spoločnosti. Snahy „zabodovať“  u voličov úspechmi vo svete neprinášajú želané zvýšenie súhlasu s politikou J. Bidena. Podľa posledného prieskumu agentúry Reuters/Ipsos, ktorého výsledky boli zverejnené 1. novembra, sa síce tento súhlas zvýšil oproti poslednému prieskumu o 1 %, t.j. na 40 %. Je to aj mierne zlepšenie oproti najhorším hodnoteniam, ktoré dosahovali v máji a júni len 36 %, ale ani to nie je žiadna sláva pre politika, ktorý zúfalo potrebuje zvýšiť popularitu. V prieskume agentúry Reuters/Ipsos za najväčší problém označilo 30 % respondentov ekonomiku (medzi republikánmi to bolo až 42 %), v 8 % išlo o kriminalitu a právo na potrat a v 7 % to boli systém zdravotnej starostlivosti a životné prostredie.

Nechceme článok presýtiť číselnými údajmi, ale uvedieme aj názory obyvateľov USA z prieskumu Pew Research Center, ktorý sa uskutočnil 10. až 16. októbra 2022. Až pre 79 % respondentov je dôležitá pri rozhodovaní koho voliť, ekonomika. Pri tom 82 % dopytovaných v inom výskume centra tvrdilo, že ekonomické podmienky sú dnes zlé. Prieskum bol trochu zložitý, lebo sa „meralo“ až 18 možností dôležitých udalostí pre rozhodovanie o voľbách. Na druhom mieste sa ocitla budúcnosť demokracie so 70 % a tretie najdôležitejšie v tomto zozname bolo vzdelávanie (64 %). Podľa iného výskumu tejto organizácie klesol počet  respondentov, znepokojených porážkou Ukrajiny v konflikte s Ruskom, z 55 % v máji 2022 v septembri na 38 %. Len 18 % opýtaných sa vyjadrilo, že považujú podporu Ukrajiny z USA za nepostačujúcu a 20 % tvrdí, že podpora je príliš veľká.

Ďalší prieskum o najdôležitejších problémoch, ktoré ovplyvnia rozhodovanie v nadchádzajúcich voľbách voličov, uskutočnila agentúra Morning Consult. Zisťovalo sa v ňom len 8 faktorov, ktoré sa umiestnili takto: 1. ekonomika (79 %), 2. kriminalita (61 %), 3. zbraňová politika (53 %), 4. vzdelávanie (52 %), 5. potraty (51 %), 6. imigrácia (50), 7. korona (34) a 8. ruská invázia na Ukrajinu (33 %).

A ešte jeden údaj z výskumu, ktorý uskutočnila v septembri spoločnosť Data for Progress pre Quincy Institute for Responsible Statecraft (Inštitút pre zodpovedné štátnictvo). 57 % respondentov sa v ňom vyjadrilo, že podporujú úsilie USA čo najskôr rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, aj keby to znamenalo, že Ukrajina urobí nejaké kompromisy (rozumej územné ústupky) s Ruskom.

Takže extrémna snaha Bidenovej administratívy viesť zástupnú vojnu s Ruskom, ktorá mimoriadne ekonomicky škodí aj štátom EÚ, v „polčasových“ voľbách bude asi len okrajovou témou. Demokrati však dúfajú, že môžu niečo získať na tom, že HDP USA v treťom štvrťroku prekvapujúco vzrástol o 2,6 % (žonglovaniu s týmito číslami sa neoddá príliš veriť, najmä keď sú čerstvé, lebo po čase sa môžu „upraviť“). Tromfom najmä pre mladých voličov sa môže stať aj Bidenov program na odpustenie študentských pôžičiek, v rámci ktorého si podalo žiadosť už viac ako 20 miliónov osôb.    

Dlhodobo nízka popularita J. Bidena už dávnejšie posilňuje v médiách i medzi odborníkmi názor, že republikáni získajú v nastávajúcich voľbách väčšinu v Snemovni reprezentantov (o čom sa už vôbec nepochybuje) a možno sa to stane aj v Senáte. Niektoré zdroje v posledných dňoch uviedli, že situácia okolo Senátu sa mení a šance republikánov ovládnuť ho sa mierne zvýšili. Jessica Taylorová z nezávislého výskumného volebného centra Cook Political Report uviedla, že demokrati síce stále dúfajú, že udržia pomer síl v Senáte 50 na 50, ale podľa posledných prieskumov republikáni môžu získať až tri nové kreslá.

Úsilie republikánov sa zameriava na štyri štáty v poradí: Georgia, Nevada, Arizona a New Hampshire. Demokrati sa orientujú na dva štáty, ktoré v súčasnosti zastupujú republikáni: Pensylvániu a Wisconsin. Ich cieľom je získať aj miesta v Severnej Karolíne a Ohiu.

The Economist informoval, že každý deň organizuje 10 000 simulovaných volieb na základe prieskumov, demografických údajov, získavania finančných prostriedkov a historických výsledkov. Pred niekoľkými dňami, 4. novembra, bola publikovaná informácia, že podľa týchto simulácií republikáni získavajú 55 kresiel a demokrati 45 zo 100. Vyvodzuje sa z toho záver, že počet republikánskych senátorov sa bude pohybovať od 46 do 55 a demokratických od 45 do 54. Nič rozhodnuté nie je, ale aj podľa tohto zdroja môžu republikáni získať tesnú väčšinu aj v Senáte.

Možné scenáre výsledkov volieb sa vlastne scvrkli už len na dva – zlý a horší pre Bidena. Ten zlý, ako už uviedli, je v tom, že stratí len väčšinu v Snemovni reprezentantov. Ten horší je, že demokrati prídu o väčšinu aj v Senáte. Z hľadiska politického systému USA sa J. Biden môže ocitnúť vo väčšej či menšej izolácii, čo však nič užitočné pre riešenie problémov USA ani sveta neprinesie.

V napätí, ktoré vládne vo svete z veľkej časti práve kvôli USA, sa tieto voľby očakávajú s väčším záujmom ako v minulosti. Nádeje na zmenu politiky USA sú však len fiktívne. Iste, aj malá zmena postoja k udalostiam na Ukrajine v smere zvýšenia úsilia USA o mierové riešenie by upokojeniu medzinárodnej bezpečnosti pomohla. Nerobme si však ilúzie o nejakom záujme USA o zmenu ich zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá je pod silným vplyvom vojensko-priemyslovo-finančného komplexu a aj niektorých iných ekonomických, popr. aj politických kruhov či záujmových skupín.

Len stručne poukážeme v tejto súvislosti na to, že 3. novembra Valné zhromaždenie OSN už „jubilejný“ tridsiaty raz prijalo nezáväznú rezolúciu, ktorá odsudzuje embargo USA voči Kube. Za rezolúciu hlasovalo 185 štátov. Proti boli len USA a Izrael a zdržali sa Ukrajina a prekvapujúco aj Brazília.   

Embargo bolo uvalené v roku 1960, keď sa stalo zrejmé, že nový kubánsky vodca Fidel Castro nebude bábkou v rukách USA. O dva roky neskôr, ako reakcia na rozširujúcu sa spoluprácu Havany so sovietskou Moskvou, bolo embargo posilnené. Odvtedy v ňom došlo k rôznym zmenám, ale stále ide o hanebný prejav surového nátlaku veľkého štátu na malý –  kvôli nespokojnosti s jeho politickým smerovaním.

Počas vlády Baracka Obamu sa podnikli kroky na zmiernenie napätia s Kubou a formálne sa obnovili aj diplomatické vzťahy medzi Washingtonom a Havanou. B. Obama vykonal v roku 2016 aj „historickú“ návštevu Havany. V tom roku sa USA po prvý raz zdržali v OSN pri hlasovaní o tomto „bradatom“ probléme medzinárodnej politiky. D. Trump však  uvoľňovanie (otepľovanie) vzťahov zvrátil, prešiel znovu k tvrdému prístupu a sankcie zosilnil.

Administratíva J. Bidena podnikla niekoľko malých krokov na uvoľnenie niektorých opatrení, ale od línie, ktorú nastolil D. Trump, sa už neodchýlila. Napätie medzi Havanou a Washingtonom v posledných mesiacoch eskalovalo kvôli otázkam spojeným s bezpečnosťou a migráciou. Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodriguez pred hlasovaním v OSN obvinil Bidenovu administratívu, že pokračuje v ceste „maximálneho tlaku“ na Kubu a uviedol, že počas nej stálo embargo kubánsku ekonomiku už najmenej 6,35 miliardy dolárov.

Mnohé zdroje poukazujú na to, že J. Biden je najhorším prezidentom USA nielen v 21. storočí, ale aj v oveľa dlhšom čase. Možno práve preto sa snaží silou-mocou, ale neúspešne, vo svete ukázať, aké sú Spojené štáty americké pod jeho vedením silné. Nová Národná bezpečnostná stratégia, vyhlásená 12. októbra 2022, dokonca uvádza, že potreba amerického vedenia sveta nikdy nebola taká veľká ako teraz.

Nedá nám, aby sme moralizátorsky nepripomenuli slovenskú ľudovú múdrosť, že pýcha predchádza pád, hoci v politike platia iné pravidlá než ľudové múdrosti. USA však zatiaľ neprestávajú, práve kvôli svojej sile a veľkosti, svet viac destabilizovať, ako viesť. Zlaté časy Washingtonu sú už nezadržateľne preč, ale kedy sa to prejaví v nesmiernej zložitej „infraštruktúre“ sveta, nevie nikto nieto povedať, ale ani odhadnúť.

Volič je síce veľký pán, ale tí, ktorých vybral a dal im moc, s ním už príliš nepočítajú a presadzujú svoje záujmy. Spomenú si na neho až vtedy, keď sa blížia nové voľby. Neplatí to len na Slovensku, ale ide aj o akýsi „železný zákon“ liberálnej demokracie. Celkom na koniec parafráza bonmotu neznámeho tvorcu: Keby voľby niečo mohli zmeniť, liberáli by ich iste zakázali.

(Celkovo 433 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter