Samuel Brečka: Protestantská reformácia – príspevok ku gramotnosti a vzdelávaniu

Dnes, keď si pripomíname Pamiatku reformácie, chcel by som zacitovať krátky úryvok z mojej staršej prednášky o význame Lutherovej reformácie pre rozvoj tlače.

Tlač a reformácia

Hoci sa cirkev spočiatku stavala voči tlači odmietavo, neskôr ju začala využívať, pretože tlačené odpustky, teologické texty a dokonca aj isté návody na výkon inkvizície sa stali bežnými nástrojmi na rozširovanie cirkevného vplyvu. Avšak kontrolovať tlačiarov bolo oveľa ťažšie ako kontrolovať pisárov. Výroba a distribúcia stále širšej škály textov sa čoraz viac vymykali cirkevnému dohľadu.

Martin Luther pribil svojich 95 téz na dvere chrámu na sviatok Všetkých svätých vo Wittenbergu 31. novembra 1517. Zásluhou tlače sa veľmi rýchle rozšírili. Tlačené tézy takto podnietili rozsiahlu verejnú diskusiu, ktorá sa stala základom rastúcej opozície voči cirkvi ako jedinej hlásateľky duchovnej pravdy.

Reformácia ako reforma vzdelávania

V histórii západnej civilizácie sa protestantská reformácia považuje za jeden z najväčších príspevkov k rozvoju gramotnosti a vzdelávania. V istom zmysle predstavuje reformu vzdelávania. Základným predsavzatím reformátorov bolo, že vzdelávanie sa musí začínať od ranej mladosti, že učenie je nevyhnutné pre náboženské a morálne zdokonaľovanie a že toto učenie musí prebiehať na verejných školách. Reformácia zahŕňala faktory, ktoré prekračovali rámec náboženstva a teológie. Reformácia mala svoje korene v ekonomických, politických, kultúrnych a spoločenských podmienkach, ktoré podnietili široké ľudové hnutie. Konflikty, ktoré reformácia vyvolala, pretrvávali v priebehu takmer dvesto rokov – v šestnástom a sedemnástom storočí. Reformácia spoločenského života bola dlhodobým úsilím v dejinách západnej spoločnosti a kultúry.

Zdrojom reformácie bolo viacero reformných hnutí. Určite najdôležitejším bol humanizmus a najmä severná renesancia (renesancia na severe Európy na rozdiel od renesancie v Taliansku). Humanizmus profitoval z takých nových faktorov ako boli tlač, urbanizácia, vznik novej triedy – meštiactva, rozvoj vzdelanosti a ponúkal optimistický, pokrokový reformný program. Humanizmus zo začiatku 16. storočia sa vo svojej snahe o viac nábožnosti a aktívnejšiu pietu obracal na vzdelaných laikov. Avšak vplyv doktrín náboženských reformátorov prekračoval hranice teológie, pretože politické zmeny v teritoriálnych štátoch si vyžadovali príslušné zmeny aj v oblasti sociálnej a ekonomickej. Niektorí sa obrátili k novému protestantizmu, iní ku katolicizmu a cirkvi. Mešťania, šľachta, ba dokonca i sedliaci zareagovali na výzvu reformácie alebo protireformácie.

Dvoma najdôležitejšími výdobytkami reformácie bol rozvoj tlače a národného jazyka. Tieto dve reformy boli obzvlášť dôležité pre rozvoj gramotnosti a vzdelanosti. Ich význam nie je vždy náležite ocenený.

Tlačená propaganda

Tlačená produkcia pred reformáciou bola pomerne malá. Táto situácia sa zmenila po nástupe reformácie a neskôr protireformácie. Vtedy sa prvýkrát v histórii zapojila tlač do propagandistických kampaní, do ovplyvňovania verejnej mienky. Bol tu prvý pokus sprístupniť každému, navyše v národnom jazyku, Sväté písmo, ktoré je základom reformovaného a reštaurovaného náboženstva.

Letáky a najmä plagáty sa starali o to, aby bola verejnosť informovaná. Dostupnosť tlačených materiálov neznamenala automaticky nárast gramotnosti alebo vzdelanosti, ale dostupnosť tlače zosilnila komunikačný tok, výmenu informácií a zvýšila tak pravdepodobnosť, že stále viac a viac ľudí sa dostane do styku so šírenými informáciami. Tlač sa zaslúžila o to, že Lutherove tézy a neskoršie tlače sa rýchlejšie rozširovali na väčšom území a zasahovali stále širšie publikum. K tomu prispievala skutočnosť, že tieto dokumenty boli napísané v nemeckom jazyku. Propagandistickú kampaň podporili pamflety, karikujúce farárov a mníchov. Okrem toho narastal počet kníh, tlačených v Nemecku.

Kolportéri a podomoví obchodníci s knihami šírili reformátorskú propagandu po vidieku. Takýmto spôsobom tlač výrazne ovplyvnila roľnícke povstanie (Sedliacku vojnu) v rokoch 1524-25. Táto vojna bola predelom luteránskej reformácie, pretože vodcovia reformácie si uvedomili, že masová účasť na reformácii môže ohroziť samotné základy spoločenského (feudálneho) poriadku. To prinieslo väčšiu kontrolu propagandy a s ňou aj zníženie počtu tlačených pamfletov a polemických (knižných) diel. Reformátorské tlače sa od tých čias viac sústreďovali ma náboženskú a teologickú problematiku.

Rola, ktorú zohrávala tlač a tlačené médiá v spoločnosti sa neobmedzovala iba na Nemecko. Podobné procesy ako v Nemecku prebiehali aj v iných častiach Európy, vo Francúzsku, Švajčiarsku, Anglicku, Holandsku a Škandinávii. Kolonisti priniesli reformáciu aj do Nového sveta – do Ameriky.

Biblia pre verejnosť

Dôležitým výdobytkom reformácie bol prístup širšej (gramotnej) verejnosti k Písmu svätému v národných jazykoch. (Luther preložil Nový zákon v roku 1521 počas svojho núteného pobytu na hrade Wartburg.) Tu si treba uvedomiť rozdiel medzi študovaním Biblie pre vedecké účely a laickým študovaním Biblie. Protestantizmus podporoval obe formy štúdia (čítania) Biblie. Katolicizmus len prvú.

Okrem toho protestantská doktrína zdôrazňujúca význam čítania Biblie pre spasenie podnecovala záujem o gramotnosť (snahu naučiť sa čítať). V skutočnosti zohrala reformácia významnú úlohu pri propagácii (šírení) gramotnosti medzi obyvateľstvom západnej civilizácie. Biblické texty (Písmo sväté) boli svätou a mimoriadne cennou súčasťou kresťanstva od jeho počiatkov. Kresťanstvo dávno pred reformáciou zdôrazňovalo význam šírenia písaných verzií Biblie i napriek tomu, že mimoriadne limitované možnosti vzdelávania a vysoká miera negramotnosti zabraňovali ľudovým vrstvám dostať sa do osobného styku s Písmom svätým. Biblia nikdy nebola zakázaná pre laikov, nebola určená iba na to, aby ju podobne ako Korán v islame recitovali iba kňazi. Podstatná však bola iná vec.

Po Tridentskom koncile (1546), ktorý bol reakciou na reformáciu, nastúpila katolícka cirkev novú politiku. Jej cieľom bolo (a) posilnenie pápežskej moci a upevnenie monarchickej štruktúry cirkvi, (b) schválenie a potvrdenie cirkevných dogiem, (c) upevnenie disciplíny medzi duchovenstvom. Do týchto opatrení patril aj zákaz vydávať a šíriť Bibliu v národných jazykoch a vôbec zákaz prístupu laikom k Písmu svätému. Iba v krajinách, kde bola katolícka cirkev priamo ohrozená reformáciou, bolo vydávanie Biblie v národnom jazyku dovolené.

Naproti tomu reformné a reformované cirkvi privítali Bibliu, modlitebné knižky, spevníky a učebnice náboženstva v národných jazykoch. Tieto materiály, aj keď boli viac tradičné ako inovačné, slúžili ako základňa pre vzdelávanie a šírenie gramotnosti v národnom jazyku. Vzdelávanie a náboženstvo sa kombinovali a vzájomne podporovali.

(Status na FB 31. októbra 2022, titulok Slovo)

(Celkovo 75 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter