Eduard Chmelár: Ak nebudeme rozlišovať medzi vtipom a nenávisťou, zadusíme posledné zvyšky slobody

Chcem sa ešte vrátiť k dôvodom odvolania Mateja Drličku z postu generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla. Zdôrazňujem, že nebudem komentovať výhrady operných sólistov, ani argumenty hercov, z ktorých každý sleduje svoje úzke skupinové záujmy, aj keď musím povedať, že verejná angažovanosť hercov je mi dlhodobo podozrivá a môžu si za to svojím selektívnym prístupom sami. Na tomto mieste sa chcem vyjadriť iba k spôsobu, akým k tomu prišlo.

Mateja Drličku poznám dlhé roky ako pohodového, príjemného a vysoko kultivovaného chlapíka, ktorý má podobný zmysel pre humor ako ja: ironický, mierne sarkastický, ale v žiadnom prípade nie vulgárny. Celú búrku v pohári vody spôsobilo uniknuté video z panelovej diskusie v Budapešti, v rámci ktorej divadelní odborníci debatovali o tom, ako politici zasahujú do kultúry. Debata bola uvoľnená, generálny riaditeľ SND podľa všetkého netušil, že je streamovaná, a tak ako obyčajne sršal vtipnými bonmotmi. V jednom momente použil metaforu, ako im politici dýchajú na chrbát (v zmysle: neustále ich kontrolujú), až im nedajú dýchať, kým oni „nanešťastie ešte stále dýchajú“. Nepotrebujete priveľa inteligencie, aby ste pochopili, že to nemyslel doslovne a že nikomu neželá smrť. Napriek tomu tento výrok Juraj Šeliga a jeho frajerka Jana Žitňanská vytrhli z kontextu, zveličili, označili za hanebný a vyrobili z neho škandál, ktorý sa riešil na Výbore NR SR pre kultúru a médiá ako neprípustný nenávistný prejav…

Prepáčte, bolo by to smiešne, keby to nebolo také desivé. Spájať Drličkov vtip s vraždou na Zámockej ulici a označiť ho za nenávistný prejav je až úchylná zvrhlosť. Nehorázny nebol jeho výrok, ale hysterická reakcia politikov a ja celé toto divadlo považujem len za zámienku na odvolanie Drličku. To nám naozaj budú kázať o slušnosti poslanci za OĽaNO, ktorým neprekážajú stupídne vulgárne urážky, ktorými sa ich šéf Igor Matovič prezentuje dennodenne? To naozaj budú robiť kauzu z jednej vtipnej metafory šéfa divadelníkov, ale výroky ministra financií typu „buz**ant po*raný“ ich nechávajú chladnými? Ja viem, že je ťažké vysvetliť význam obrazného vyjadrovania poslankyni Kozelovej, ktorá si mýli fanfáry Suchoňovho Svätopluka so znelkou Star Wars, ale to sa vo výbore nenašlo ani trochu súdnosti, aby ten lynč zastavili?

Nehnevajte sa, ale ja nie som pohoršený z toho, že si Matej Drlička robí z politikov srandu, hoci až na hrane čierneho humoru (napokon, na to, že politici musia zniesť vyššiu mieru kritiky, existujú nálezy ústavného súdu i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva). Ja som pohoršený z politikov, ktorí pokrytecky kryjú skutočné prejavy nenávisti zo strany ich kolegov a vyvršujú sa na obyčajných ľuďoch (pričom v tomto prípade nemám na mysli členov OĽaNO). To nesie všetky znaky papalášstva. Je mi na vracanie z ministerky kultúry Natálie Milanovej, ktorá sa pred časom blysla výrokom „Rómovia sú neprispôsobivé zlodejské svine a hovädá“ a dnes falošne moralizuje o Drličkovom „neuváženom konaní“ a „ľudskom zlyhaní“. Povedzte mi, čo tá osoba v tom rezorte dosiahla. Absolútna hochštaplerka bez znalosti prostredia, legislatívy a patričných vedomostí, dostala funkciu za to, že napísala detské leporelo, a v nej sa prepracovala na najhoršiu ministerku kultúry v dejinách Slovenskej republiky, ktorá zničila aj to, čo fungovalo, nevybojovala pre rezort žiadne peniaze, a to málo, čo mala, darovala na podporu ukrajinskej kultúry, za čo dostala na Ukrajine štátne vyznamenanie, kým doma je považovaná za „neviditeľnú“. No čím slabšie má výsledky v oblasti, za ktorú zodpovedá, tým viac to zakrýva bezbrehým šikanovaním slobodomyseľných ľudí a vymýšľaním, ako sprísniť cenzúru.

Matej Drlička nezlyhal. Zlyháme však my všetci, ak dopustíme, aby sa trestali žarty na úkor nepríjemných papalášov ako za bývalého režimu, aby nás vyľakal na smrť každý politický nekorektný prejav a staneme sa takými precitlivenými, že sa necháme v každom prostredí a v každej situácii zviazať výlučne „citlivým, adekvátnym, rešpektujúcim a korektným jazykom“. Všetci vieme, že Juraj Šeliga si vyrobil z predstieranej slušnosti veľmi účelový politický bič, ale hádam ešte nie sme tak ďaleko, aby normy slušnosti v tejto krajine určovali Matovič, Pročko, Čekovský a Kozelová. Opakujem, považujem túto umelo vyvolanú kauzu za veľmi nechutnú zámienku, ktorú chcú politici zneužiť na zastrašenie všetkých kritikov a vlastnú ochranu pred kritikou. Zvlášť nechutné je, ak sami zo seba robia obete nenávisti. Ak nebudeme rozlišovať medzi sarkastickým vtipom a nenávistným prejavom, zadusíme posledné zvyšky slobody v tejto spoločnosti. Nebláznite, ľudia.

(Status na FB 26. októbra 2022)