Nie ukazovať prstom na iných, ale začať od seba. Keď sa „liberálny“ matematik Richard Kollár rozplýva nad láskavosťou Zuzany Čaputovej, ale v tom istom texte píše o mne ako o „morálnom bahne“, mal by si ho najprv utrieť zo svojich úst. Keď „liberálny“ poslanec Juraj Krúpa nazýva opozičných politikov „pastiermi svíň“ a ich voličov „sviňami“, a dnes je dojatý z emotívneho prejavu Zuzany Čaputovej, lebo vraj všetci sme ľuďmi, nemôže tomu veriť ani on sám. Obaja sa vyhlasujú za liberálov, hoci sú len extrémnymi centristami a o základných hodnotách liberalizmu – tolerancii a úcte k názorom iných – nič nevedia. A ešte jedna vec je pozoruhodná. Všimnite si, ako naši progresívci prirovnávajú nenávisť k homosexuálom k nenávisti k Ukrajincom. Tak ja neviem o tom, že by na Slovensku existovala nejaká výraznejšia nenávisť k Ukrajincom. Ale viem, aké nenávistné prejavy vypúšťajú títo ľudia každý deň voči Rusom. Dokonca voči nim uplatňujú to, čo sme odmietli voči Nemcom – princíp kolektívnej viny. O boji proti nenávisti sa nemá falošne kázať. Treba začať tým, že sa o iných ako sme my nebudeme vyjadrovať dehonestujúco. A namiesto vulgárnych odkazov a nadávok sa prestať brániť dialógu s oponentom. Moralizovanie nie je morálka, ale jej predstieranie.
(Status na FB 17. októbra 2022, titulok Slovo)
One thought on “Eduard Chmelár: Moralizovanie nie je morálka”
Tak určite v statuse p. Chmelára sú spomínaní ľudia, ktorých IQ sa blíži IQ hojdacieho koníka zdola! Mňa irituje (sem-tam!) skutočnosť, že existuje systém, ktorý umožní takýmto ľudom dostať sa na rôzne funkcie, a to aj vysoké. Myslím, že to je dôsledok postupného zániku hodnotových politických strán s pevným členstvom, ktoré predsa len generovali ľudí pripravených na verejné funkcie na rozdiel od súčasných zoskupení napr. typu bežných „obyčajných“ ľudí a najmä „nezávislých“ osobností!