Ak si preštudujete mapu vojenských konfliktov, zistíte, že napriek globálnej pandémii a požiadavkám na prímerie je vojen v roku 2022 viac ako kedykoľvek predtým (v roku 2021 ich bolo 26, v roku 2020 stúpol počet na 18) a mapa miest, kde sa vedú vojny, sa takmer vôbec neprekrýva s miestami, odkiaľ pochádzajú zbrane.
Podľa databázy Mapovanie militarizmu (Mapping Militarism) protivojnového globálneho hnutia World BEYOND War (WBW) je v roku 2022 prítomný vojenský konflikt v 36 štátoch sveta (indikáciou je prítomnosť vojny, ktorá spôsobuje najmenej 1 000 násilných úmrtí ročne).
Táto užitočná databáza obsahuje informácie o súčasných vojnách, vojenských výdavkoch, vojenskej „pomoci“ a mierových zmluvách na celom svete (vrátane máp a zoznamov). Webová stránka Mapovanie militarizmu (Mapping Militarism) obsahuje sedem prepojených sekcií (vojna, výdavky, zbrane, jadrové zbrane, chemické a biologické zbrane, americké impérium, podpora mieru a bezpečnosti), z ktorých väčšina obsahuje viacero máp a zoznamov s údajmi za niekoľko rokov (môžete sa posúvať aj späť do minulosti, aby ste videli, čo sa zmenilo). Každá mapa obsahuje odkaz na zdroj údajov.
Smutným dokladom agresívnosti a militarizácie sveta, vyvolanej nesprávnym spôsobom riešenia problémov svetovej bezpečnosti po rozpade bipolarity je, že celosvetové vojenské výdavky rástli aj napriek hospodárskym ťažkostiam, spôsobeným pandémiou. Ani ťažké ekonomické a sociálne dopady pandémie COVID-19 neskončili nepretržitý trend rastu svetových vojenských výdavkov, ktorý sa prejavuje od roku 2015. Celkové globálne vojenské výdavky vzrástli v roku 2021 v reálnom vyjadrení o 0,7 % v porovnaní s rokom 2020 a dosiahli historické maximum – po prvý raz prekonali hranicu 2 113 miliárd USD (oproti roku 2012 sa zvýšili až o 12 %).
Lídrom v investovaní do zbrojenia sú tradične USA; od začiatku zverejňovania údajov o vojenských výdavkov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) na konci 60. rokov minulého storočia ich mali najvyššie po celý čas. Minulý rok Washington vyčlenil pre tento sektor rekordných takmer 801 miliárd USD (podľa iných zdrojov až 828 miliárd USA – viď obrázok 2). Už 27. rok za sebou vzrástli aj vojenské výdavky Číny – druhé najvyššie na svete – a dosiahli spolu 293 miliárd USD (14 %). Vojenské výdavky Ruska rástli v roku 2021 tretí rok po sebe (3,1 %). Výdavky vzrástli o 2,9 % a dosiahli 65,9 miliardy dolárov alebo 4,1 % HDP.
Podľa údajov SIPRI výdavky prvých piatich krajín, ktoré investovali do zbrojenia najviac (Spojené štáty – 38 %, Čína – 14 %, India – 3,6 %, Veľká Británia – 3,2 % a Rusko – 3,1 %) tvoria až 62 % celosvetových vojenských výdavkov. Vojenské výdavky prvých 15 krajín dosiahli v roku 2021 spolu 1 717 miliárd USD, čo predstavuje 81 % globálnych vojenských výdavkov.
Pokiaľ ide o vojenské výdavky na obyvateľa, z databázy Mapovanie militarizmu vyplýva, že najvyššie výdavky v roku 2021, vynaložené na armádu, mal Katar (3 955 USD), nasleduje Izrael (2 769 USD), USA (2 405 USD), Kuvajt (2 804 USD) a Singapur (1 884 USD). Slovensko je v rebríčku na 39. mieste (363 USD), tesne za Českou republikou (367 USD). Pre porovnanie: v roku 2020 mal najvyššie výdavky na obyvateľa Izrael, za ním USA, Saudská Arábia, Singapur, Kuvajt.
„Čína je teraz vo vojenských výdavkoch skutočným rovnocenným konkurentom,“ tvrdil 27. apríla 2021 Thomas Friedman v New York Times. Takéto tvrdenie však vyvracajú mapy celkových výdavkov a výdavkov na obyvateľa, ktoré sú vytvorené na základe údajov SIPRI. Hoci inštitút SIPRI vynecháva veľkú časť vojenských výdavkov USA, je to najlepší súbor dostupných údajov na vzájomné porovnanie štátov. Ukázalo sa, že Čína vynakladala 32 % toho, čo Spojené štáty a 19 % toho, čo členovia/partneri USA a NATO, a taktiež 14 % toho, čo Spojené štáty plus spojenci, odberatelia zbraní a príjemcovia vojenskej „pomoci“ spolu vynakladajú na militarizmus. V prepočte na jedného obyvateľa vynakladá vláda USA na vojnu a vojnové prípravy 2 405 USD na každého amerického muža, ženu a dieťa, zatiaľ čo Čína vynakladá 203 USD na obyvateľa.
Ďalšou oblasťou, v ktorej dominujú Spojené štáty, sú zbrane. Spojené štáty nielenže vyvážajú najviac zbraní, ale vyvážajú ich do veľkej časti sveta a poskytujú vojenskú „pomoc“ prevažnej väčšine sveta, vrátane väčšiny najbrutálnejších vlád sveta.
Pokiaľ ide o počet vlastnených jadrových hlavíc, mapy WBW jasne ukazujú, že nad všetkými ostatnými dominujú dva štáty: Rusko a Spojené štáty, zatiaľ čo štáty, o ktorých máme najviac informácií o vlastníctve chemických a/alebo biologických zbraní, sú Spojené štáty a Čína. Napriek tomu, že ruská armáda disponuje najväčšími zásobami jadrových zbraní na svete, ruský obranný rozpočet predstavuje menej ako 1/10 obranného rozpočtu USA, len 1/5 výdavkov NATO (mimo USA) a celkovo len 6 % obranných výdavkov NATO.
Mapy v časti o americkom impériu obsahujú počet amerických základní a jednotiek v jednotlivých krajinách, členstvo alebo partnerstvo každej krajiny v NATO a globálny obraz vojen a vojenských intervencií USA od roku 1945. Spojené štáty v súčasnosti udržiavajú okolo 735 vojenských základní v zahraničí v 75 štátoch a kolóniách (územiach). Netreba pripomínať, že tieto základne sú nákladné z finančného, politického, sociálneho a environmentálneho hľadiska (strata pôdy alebo obživy, znečistenie a zdravotné riziká spôsobené testovaním konvenčných alebo nekonvenčných zbraní), sú neoddeliteľnou súčasťou príprav na vojnu a podkopávajú medzinárodný mier a bezpečnosť. Tieto základne slúžia na šírenie zbraní, zvyšujú násilie a podkopávajú celkovú medzinárodnú stabilitu.
Od roku 2018 Pentagon nezverejnil svoj predchádzajúci ročný zoznam amerických základní v zahraničí. Globálne hnutie World BEYOND War predstavilo doteraz najpodrobnejší prehľad amerických vojenských základní na celom svete. Zverejnené zoznamy a mapa ilustrujú aj mnohé problémy, spojené s týmito zahraničnými základňami a ponúkajú nástroje, ktoré majú politikom pomôcť pri plánovaní prípadného uzavretia základní.
Súbor údajov a máp o podpore mieru a bezpečnosti v rámci databázy Mapovanie militarizmu rozpráva úplne iný príbeh. Vidíme tu odlišné vzory, pričom krajiny, ktoré sú lídrami v oblasti právneho štátu a budovania mieru, nepatria ani zďaleka k lídrom na ostatných mapách v oblasti vedenia vojny.
Militarizmus je paradigma, ktorá musí odísť na smetisko dejín podobne ako otroctvo či detská práca
Napriek rekordným svetovým vojenským výdavkom, ktoré dosiahli v roku 2021 historické maximum a po prvý raz prekonali hranicu 2,1 bilióna USD a rekordnému vojenskému rozpočtu USA, ktorý prekročil hranicu 800 miliárd dolárov, mnohí členovia Kongresu USA uvádzajú hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, ako hlavný dôvod, prečo sa musí vojenský rozpočet naďalej zvyšovať. Podľa predsedu výboru pre ozbrojené služby Snemovne reprezentantov Adama Smitha „…rozpočet na rok 2023 bude väčší, ako sme si mysleli, keďže invázia Ruska na Ukrajinu… skomplikovala bezpečnostnú pozíciu USA a vyvolala väčší pocit naliehavosti financovania obranných priorít.“
V novej štúdii projektu Costs of War Watsonovho inštitútu pre medzinárodné a verejné záležitosti však odborník na vojenskú stratégiu Lyle Goldstein ponúka dôkazy o opaku a uvádza nasledovné dôvody, prečo by sa Spojené štáty nemali zapájať do inflácie hrozieb, pokiaľ ide o Rusko, alebo využívať Rusko ako zámienku na zvýšenie vojenského rozpočtu.
1. Rusko predstavuje v porovnaní s USA slabú vojenskú silu a nie je dôvod obávať sa ruskej vojenskej hrozby pre Spojené štáty.
Rusko investovalo do svojej konvenčnej armády oveľa menej prostriedkov ako Spojené štáty a svoju vlastnú vojenskú silu považuje za veľmi výrazne zaostávajúcu za USA. Hoci americké vojenské výdavky dlhodobo prevyšovali ruské, v období po 11. septembri sa dramaticky zvýšili. Pre porovnanie:
– ruský vojenský rozpočet predstavuje menej ako 1/10 vojenského rozpočtu USA, len pätinu výdavkov NATO mimo USA a 6 % súhrnných výdavkov NATO na obranu;
– americké námorníctvo má vyše desaťkrát viac lietadlových lodí ako Rusko, vyše päťkrát viac veľkých bojových lodí a viac ako dvojnásobný počet obojživelných útočných lodí a jadrových ponoriek;
– Rusko má len 37 % všetkých bojových lietadiel USA.
Porovnateľná vojenská slabosť Ruska sa prejavuje aj vo vojne na Ukrajine, čo je v príkrom rozpore s tým, čo mnohí predpovedali pred inváziou. Podľa štúdie Cost of War Project by Európa mala vziať svoju bezpečnosť do vlastných rúk, čím by uvoľnila Spojeným štátom ruky na zníženie vlastného vojenského rozpočtu.
2. Zvýšenie vojenských výdavkov a konvenčných síl v Európe zo strany Spojených štátov a NATO by mohlo paradoxne podnietiť Rusko, aby sa viac spoliehalo na svoje jadrové sily.
Rusko výrazne investovalo do jadrových zbraní, na rozdiel od svojich relatívne slabších investícií do konvenčných síl a disponuje najväčšími zásobami jadrových zbraní na svete. V odtajnenej správe Naval War College sa predpovedá, že „…je málo pravdepodobné, že Moskva použije jadrové zbrane… môže sa tak stať len za predpokladu, že Putinov režim usúdi, že hroziaca porážka počas konfliktu by podkopala legitimitu vlády a vytvorila by existenčnú hrozbu prostredníctvom domácich otrasov (straty územnej celistvosti alebo inej kľúčovej vojnovej udalosti).“
Namiesto toho, aby sme reagovali na zvyšovanie počtu ruských zbraní zvyšovaním počtu amerických zbraní a podporovali nové preteky v zbrojení, oveľa účinnejším spôsobom, ako si zachovať bezpečnosť, by bolo oživiť rokovania o kontrole zbrojenia.
3. Inflácia hrozieb viedla v minulosti ku katastrofálnym a zbytočne nákladným zahraničnopolitickým rozhodnutiam USA.
Napríklad slávna „raketová priepasť“ (missile gap) koncom 50. a začiatkom 60. rokov sa ukázala ako úplne opačná – hoci politici sami seba presviedčali, že Sovietsky zväz má stovky medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) a že Spojené štáty ho musia dobehnúť, informácia National Intelligence Estimate zo septembra 1961 odhalila, že Sovietsky zväz mal v tom čase len 10 až 25 odpaľovacích zariadení, čo bolo oveľa menej, než viac ako 100 amerických pozemných a námorných rakiet, predsunutých v cudzích krajinách a na ponorkách. Takáto inflácia hrozieb pretrvávala počas celej studenej vojny a viedla k tomu, že Spojené štáty v roku 2022 minuli na jadrové zbrane viac ako 10 biliónov dolárov. Tieto chyby by sa nemali opakovať.
Musíme nájsť cestu k spravodlivému a udržateľnému mieru
V súčasnosti čelíme trom existenčným hrozbám:
1. Zmena klímy, ktorá má za následok častejšie a intenzívnejšie búrky, záplavy, suchá, požiare a extrémne horúčavy. Každým dňom sme bližšie ku globálnym kritickým bodom, ktoré urýchlia nepriaznivé účinky na ľudí a všetky živočíšne druhy.
2. Pandémie – pandémia COVID si vyžiadala viac ako 6,5 milióna životov na celom svete a odborníci tvrdia, že budúce pandémie budú prichádzať čoraz častejšie.
3. Jadrové vyhladenie; kedysi sa vojna obmedzovala na bojové pole. V súčasnosti sa odhaduje, že úplná jadrová výmena medzi USA a Ruskom zabije približne päť miliárd ľudí a aj menšia vojna medzi Indiou a Pakistanom by mohla mať za následok dve miliardy mŕtvych. Podľa Bulletinu atómových vedcov sú hodiny súdneho dňa najbližšie k polnoci od svojho vzniku pred 77 rokmi. Tento jadrový Damoklov meč visí nad hlavami nás všetkých.
Hrozby, ktorým čelíme, môžeme vyriešiť len spoločne ako medzinárodné spoločenstvo. Tieto hrozby sú za 200 000 rokov existencie ľudstva relatívne nové, preto sú potrebné nové riešenia.
Organizácia Spojených národov vyhlásila 21. september za Medzinárodný deň mieru. Napriek slabej mediálnej podpore sme si tento deň uctili v združení Zjednotení za mier mierovým pochodom Mier na prvom mieste! za účasti osobností, ktoré vyzvali politikov na diplomatické riešenie vojny na Ukrajine. Ak ste oslavy tohto sviatku u nás, alebo inde vo svete nezachytili, nečudujme sa, pretože médiá hlavného prúdu a politici tradične tento sviatok odignorovali a všetky správy sa sústreďovali na vojnu. My však zúfalo potrebujeme prejsť od symbolického dňa mieru k spravodlivému a udržateľnému mieru. Musíme nájsť spôsob, ako ukončiť vojny v Európe, na Blízkom východe a v Afrike. A to sa dá dosiahnuť len prostredníctvom diplomacie.
Snímka FB OZ Zjednotení za mier
Vysoké náklady na militarizmus boli vždy hrozivé, teraz sú však neúnosné. Pri oháňaní sa klasickým výrokom, že ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu, dochádza v súčasných podmienkach k horibilným ziskom pre zbrojné firmy a obchodníkov so zbraňami. Obrovské daňové výdavky aj na samotnú prípravu na vojnu obohacujú špekulantov a ochudobňujú všetkých ostatných a na skutočné ľudské potreby zostáva málo. Uhlíková stopa a toxické dedičstvo svetových armád zahlcujú planétu a všetok život na nej, pričom najmä americká armáda je najväčším samostatným spotrebiteľom ropných produktov vo svete.
Každý vidí, že to, čo robíme, nie je udržateľné a v konečnom dôsledku povedie k obrovskému nárastu ľudského utrpenia. Ak budeme pokračovať touto cestou, čaká nás pochmúrna budúcnosť. Teraz je preto najvyšší čas zmeniť smer.
Jediný spôsob, ako môžeme vytvoriť medzinárodné spoločenstvo, je vybudovať dôveru. Jediný spôsob, ako môžeme vybudovať dôveru, je brať ohľad na bezpečnostné záujmy a obavy všetkých národov. Jediný spôsob, ako riešiť bezpečnostné obavy všetkých národov, je konať prostredníctvom silných medzinárodných organizácií a overiteľných medzinárodných zmlúv, deeskalovať napätie, demilitarizovať, odstrániť jadrové zbrane a viesť neúnavnú diplomaciu.
Neexistuje jediná cesta k mieru, no všetky pro-mierové iniciatívy je potrebné bez výnimky privítať. Mierové súžitie európskych štátov a národov sa malo v minulosti stať prvou veľkou etapou na ceste ku svetovému mieru. V terajšom hospodárskom poriadku je síce ťažké predstaviť si trvalý a udržateľný mier, ale v terajšom militarizme s jeho kódexom násilia nenastúpi ani spravodlivý ekonomický poriadok. Ak bude jedno čakať na druhé, nepodarí sa nič.
Je nevyhnutné prekonať nenávisť, vzájomné nepriateľstvo, ktoré predchádzajú vojne a nasledujú ju a v posledných rokoch sa stali niečím trvalým. Musíme pochopiť pravdu v slovách Martina Luthera Kinga: „Buď sa naučíme žiť spolu ako bratia a sestry, alebo spolu zahynieme ako blázni.“
Vojna je prekážkou kultúrneho vývoja a je z každého hľadiska – tak morálneho, ekonomického, náboženského, ako aj z filozofického – škodlivá a zavrhnutiahodná. Boj za mier je všeobecne ľudská záležitosť, ktorú musia presadzovať rovnakou mierou tak ženy, ako aj muži. „Príde deň, kedy už ženy nebudú obdivovať vojnových hrdinov, ale hrdinov mieru, ktorí sú neporovnateľne významnejší,“ povedala pacifistka Bertha von Suttner v roku 1904, pri ktorej aj militaristi uznali, že je potrebné obdivovať jej odvahu, ktorá si napriek všetkému osočovaniu a posmechom udržala svoj ideál svetového mieru, presadzovala ho v dobe, ktorá bola výsmechom akémukoľvek mieru a v krajine ako Nemecko, kde armáda zohrávala takú veľkú úlohu.
Proti vojne a militarizmu sa musí vzbúriť rozum, ale nepotlačujme preto ani pohoršenie vo svojich srdciach. Nijaká vojna v žiadnom prípade nesmie otriasť dôverou v mierové hnutie, pretože mier je najvyšším záujmom súčasnej doby a všetko, čo slúži veci mieru, prekračuje akékoľvek osobné ohľady.
Autorka je predsedníčkou Správnej rady OZ Zjednotení za mier.
