Je to ešte sci-fi?

Podľa gender ideológie nemáme v oficiálnych dokumentoch používať v kolónke rodičia názvy otec a matka, ale rodič 1 a rodič 2. V tejto súvislosti by sa mali zaviesť ďalšie možnosti rodič 1, alebo rodič 1, 2, 3. Už to nie je sci-fi.

V roku 1966 bola klonovaná ovca Dolly z bunky dospelého jedinca. Bunkové jadro z dospelej bunky bolo presunuté do neoplodnenej materskej vaječnej bunky, z ktorej bolo pôvodné jadro odstránené. Ovca sa ukázala celkom životaschopná a žila do roku 2007. Nie je problém vytvoriť jedincov, ktorí majú dve matky a jedného otca.

Princíp tejto metódy možno nájsť napr. v článku prof. Jaroslava Petra [1]. Spočíva v nasledovnom postupe, vajíčko matky A má zdravú jadrovú DNA, no poškodené má mitochondrie a takejto matke sa nemôže narodiť zdravé dieťa. Vajíčko ženy B je úplne zdravé. Z vajíčka ženy B sa odstráni jadro, vloží sa doň bunkové jadro ženy A a oplodní sa mužskou spermiou. Problém je však v tom, že aj v mitochondriách je síce malá, ale je časť mtDNA matky B, pričom mtDNA sa dedí len po matke. V takomto prípade sa vynára niekoľko vážnych etických aj právnych problémov, napr. v akom vzťahu budú k dieťaťu všetci traja rodičia. Má mať žena, ktorá mu poskytla zdravé mitochondrie, rovnaké práva a povinnosti ako žena, od ktorej získala väčšinu dedičnej informácie z jadrovej DNA? Tento problém by bol asi ťažko riešiteľný aj pre kráľa Šalamúna.

Foto: Flickr / Marco Verch Professional Photographer

Obavy sa ukazujú pri použití technológie CRISPR (clustered regularly interspaced short palindromic repeats) v spojení s enzýmom Cas9 tvoria základ metódy známej ako CRISPR/Cas9, ktorá môže byť použitá na úpravu génov v organizmoch. Technika CRISPR/Cas cieleného zásahu do dedičnej informácie bola vyvinutá v r. 2012 a rýchle sa dostala do programu výskumu genetických laboratórií. Pomocou krátkeho reťazca „navádzacej“ ribonukleovej kyseliny presne vyhľadá určené miesto v dedičnej informácii a „molekulárnymi nožničkami“ enzýmu nukleázy Cas potom prestrihne dvojitú závitnicu DNA. Takto sa dá nielen odstrániť časť DNA, ktorá nesie dedičnú informáciu, ale na toto miesto možno vložiť úsek cudzej DNA. Tento typ genetickej úpravy má široké spektrum aplikácií, dá sa použiť nielen ako nástroj základného výskumu v biológii a genetike, ale aj na liečbu geneticky prenášaných chorôb, no zároveň naprogramovať vlastnosti nového jedinca. Vo vedeckých kruhoch zavládla síce zhoda na tom, že pri použití techniky cielenej úpravy genómu založenej na metóde CRISPR/Cas9 sa nedá vylúčiť narodenie postihnutých detí, no čínsky vedec Jiankui He túto metódu aplikoval na embriách dvojčiat, ktorých biele krvinky mali byť odolné voči vírusu HIV1. O svojom experimente informoval v novembri 2018 vo web časopise MIT Technology Review. Jiankui He neskôr stručne referoval o tejto  šokujúcej udalosti na 2. Medzinárodnom summite o editácii ľudského genómu 27.–29. 11. 2018 v Hongkongu. Tento experiment bol nelegálny, no ako sa budú vyvíjať dvojčatá, ďalej nie je isté. Gén CCR5, ktorý z DNA vystrihli, môže v tele kódovať aj iné funkcie. Jiankui He bol odsúdený na tri roky, jeho dvaja spolupracovníci dostali po dva roky. Irónia je v tom, že boli odsúdení za to, že urobili zákroky, ktoré smie v Číne urobiť len lekár. Napriek tomu sú mnohí vedci týmto experimentom a ďalšími založenými na CRISPR/Cas9 nadšení a budú túto techniku ďalej rozvíjať. Ďalšia časť vedcov poukazuje na to, že je dôležité uvážiť, kedy táto metóda poskytne najpriaznivejšiu rovnováhu medzi výhodami a škodami a tiež na riziko etických aj právnych problémov.

Podrobnejšie sa touto problematikou zaoberá vo svojich článkoch aj audio príspevkoch vyššie zmienený biológ a genetik prof. Jaroslav Petr. Jeho príspevky majú vysokú odbornú úroveň a zároveň sú dobre zrozumiteľné aj čitateľom, ktorých profesia je z inej oblasti. Pozri napr. časopis Vesmír [2].

Hoci táto problematika priamo nesúvisí s mojou profesiou (fyzikálna chémia), v dôchodku mám viac času na oboznámenie sa s novými vedeckými poznatkami z viacerých odborov a pospájať si ich s témami z literatúry sci-fi. Za jedného z najlepších spisovateľov tohto žánru je považovaný Stanislaw Lem. Jeho diela majú aj hlbokú filozofickú stránku, v ktorej rieši aj vážne problémy ľudskej spoločnosti a zároveň aj existenciu a možné problémy iných civilizácií. Zároveň čitateľa pobaví svojím typickým humorom a tvorbou nových výrazov, ktoré odrážajú ich funkciu. V súvislosti s úvodnou problematikou si vždy spomeniem na poviedku Profesor Dounda [3]. Skrátene citujem príbeh doundovho embrya: „Profesor Dounda sa narodil dík sérii omylů. Jeho otcem byla mesticka z kmene Navaho, matky měl dve a půl, bílou Rusku, rudou černošku a Miss Ailen Seaburyovú, kvakerku, která ho porodila po sedmi dnech tehotěnství za dramatických okolností v potápajíci se ponorce (proto je půl matky). Žena, která byla Doundovým otcem, byla odsouzená na doživotí za to, že vyhodila do povětří doupě únoscú a současne způsobila katastrofu letadla Panamerican Airlains sa dostala do vězení v Bolívii. Zrovna tenkrát skůmal prof. Harley Pombermack dědičnost vězňů na území Bolívie. Bral od vězňů telesné buňky. Jiný Američan, Dr. Juggernaut v téže laboratory uměle oplodňoval lidská vajíčka. Vajíčkem mesticky bylo oplodnené vajíčkom dárkyne, kterou byla bíla Ruska, dcera emigrantů. Teď je jasný, proč jsem se o mesticce vyjádřil, že byla Doundovým otcem. Pochádzelo-li vajíčko od ženy, musí být osoba, od niž pocházela buňka, která to vajíčko oplodnila, považována za otce.“ Profesor Dounda sa venoval rôznym odvetviam vedy a nakoniec skončil pri kybernetike, Po Svetovej kybernetickej konferencii v Oxforde, kde prišiel k záveru, že nekonečne veľký program nepotrebuje žiadny počítač a pôsobí sám o sebe, dostal prezývku prorok kybernetického absolútna. Podstatou jeho teórie bolo, že informácia má svoju hmotnosť, keď hmotnosť informácie dosiahne určitú kritickú hodnotu, vymažú sa všetky informácie z počítačov, ktoré sú v jednej sieti, a tým nastane koniec našej civilizácie. Prof. Dounda pôsobil v afrických štátoch Lamblia a Gurunduwaja, kde vďaka hlúpym vládcom, silnej korupcii a defraudácii mohol realizovať svoje drahé experimenty. Za zmienku stojí založenie Korupčnej banky v Gurunduwaji, kde môže každý „seriózny“ podnikateľ získať úver na úplatky, ak jeho záujem je spojený so záujmami štátu. Kúpil drahý super počítač a extrémne citlivé váhy. Počítač kŕmil zaklínadlami z rôznych afrických kmeňov, pričom predpokladal, že počítaču je jedno, o akú informáciu ide, či o zaklínadlo alebo diela serióznych autorov. Jeho teória sa našťastie uplatnila len v poviedke.

No zánik našej civilizácie na tomto princípe je už reálny. Väčšina našej činnosti je v súčasnosti riadená a kontrolovaná počítačmi. Veľa intelektuálnej energie sa práve spotrebuje na ochranu počítačov proti hackerským útokom. No ide tu aj o bezpečnosť hardvéru – elektroniky. Počítačové čipy môžu byť zničené aj silným elektromagnetickým impulzom. Takýto impulz vzniká aj pri výbuchu jadrových zbraní, alebo pri geomagnetických búrkach na Slnku. Takáto silná búrka bola pozorovaná prvýkrát 1. 9. 1859 anglickými amatérskymi astronómami Richardom Christopherom Carringtonom a Richardom Hodgsonom. Búrka bola spojená s významným výronom koronálnej hmoty, ktorá smerovala priamo k Zemi. Jej cesta trvala v tomto prípade mimoriadne krátko, len 17,6 hodiny. V skutočnosti by cesta slnečného vetra trvala niekoľko dní. Následkom tejto búrky zlyhávali telegrafické systémy, ktoré doslova kopali kohokoľvek, kto vtedy zariadenie používal [4]. Takúto erupciu by naša civilizácia tiež neprežila. No namiesto toho, aby sme sa venovali možnostiam predpovedať takúto udalosť a zmierniť jej následky, venujeme sa vyvíjaniu zbraní, založených na silnom elektromagnetickom impulze, ktorý zničí elektroniku nepriateľa.

Poviedka Futurologický kongres sa odohráva v r. 2039 [3]. Na Zemi už žije 29,5 miliardy ľudí. Takéto množstvo ľudí sa nedá uživiť podľa ich predstáv, napriek tomu spoločnosť funguje bez vojen. Postarala sa o to farmácia. Ľudia žijú v ilúziách navodených psychofarmakami. Človek beží po ulici a má predstavu, že sa vezie v luxusnom aute, ubytuje sa v apartmáne hotela Hilton, v skutočnosti je to malá špinavá kutica, odporné jedlo mu chutí mu ako špecialita šéfkuchára. Vďaka zooformínom sa človek mohol cítiť korytnačkou, mravcom, slnečníkom atď., čo by určite privítala jedna naša poslankyňa. Ľudská spoločnosť je ovládaná psychokraciou. Namiesto slova psychický sa používa termín psychemický. Na všetko existuje tabletka. Vyvinuli sa maskóny. Ich zavedením do mozgu človeka, tento zachemaskovaný tvor potom nevie, čo je reálne a čo iluzórne. Existoval aj antich – protipsychemický prostriedok, ktorý dostal človeka do reality, no za jeho držanie hrozili prísne tresty.

K spomienke na túto poviedku ma priviedla epidémia covidu-19. Toto obdobie –, keď farmaceutické firmy riadili našu spoločnosť – máme všetci v dobrej pamäti. Presvedčili politikov väčšiny štátov, že pod rôznymi sankciami treba občanov testovať a testovať, napriek tomu, že testy boli nespoľahlivé. Potom prišlo na rad „dobrovoľné“ očkovanie, vakcínami, ktoré boli vyvinuté za niekoľko mesiacov a netestované. Očkovalo sa bez predchádzajúcej zdravotnej anamnézy dokonca aj na železničných staniciach. Jedna dávka nestačila a očkuje sa ďalej aj keď sa už v mnohých prípadoch ukázali ako neúčinné a majú aj nepriaznivé účinky. O vplyve farmaceutickej loby svedčí aj vyjadrenie ministra zdravotníctva Lengvarského zo dňa 9. 9. 2021.

„Keď skrátka povie Pfizer, že áno, doporučujeme tretiu dávku, no tak to skrátka vykonáme. Tak isto, ako sme povedali pri deťoch. Keď som povedal 12+, že sa môže, EMA schvaľovala, začali sme očkovať. Keď sa povie, že sa budú očkovať mladšie deti, budú sa očkovať mladšie deti. Ako, my tu nechceme robiť svoju vlastnú politiku.“

Posledná poviedka v tejto zbierke, Užitek z draka [3], veľmi pripomína spoločenský a ekonomický systém EÚ. Na planéte Abrazia je ekonomika založená na drakovi. Na planéte okrem rozumných bytostí žije aj obrovský netvor – drak s nekonečnou žravosťou. Skonzumoval osemdesiat tisíc ton potravín denne. Potravu mu dodávajú štáty zjednotené V zväze hospodárskej spolupráce. Kŕmenie draka zabezpečujú vlaky, potrubia. V zime, keď je nedostatok vitamínov, mu ich zhadzujú z lietadiel. Návštevník planéty sa postupne zoznámil s tým, ako to na tejto planéte funguje. Dozvedel sa, že miestny drak sa nachádza pod ochranou medzinárodného práva. Správa o možnom atentáte na draka vyvolala v spoločnosti rozhorčenie a potenciálni atentátnici boli potrestaní. Časť spoločnosti bola presvedčená, že život je posvätný a nikto sa nesmie zabíjať. Ak by sa atentát podaril, nasledovala by katastrofa. Prestali by fungovať firmy, ktoré pripravujú potravu pre draka (len toto odvetvie zamestnávalo 146 000 ľudí). Ďalej by to bola doprava a jej údržba, ktorá zásobuje draka potravou, odstraňovanie jeho exkrementov a ďalšie odvetvia, ktoré súvisia s udržaním draka pri živote. Dokonca bola na univerzite zriadená Katedra všeobecnej a aplikovanej drakológie. Na Slovensku máme tiež takýchto dráčikov. Pri tejto poviedke som si spomenul aj na knihu Karla Čapka Válka s mloky.

Nakoniec chcem spomenúť knihu Raya Bradburyho 451 stupňů Fahrenheita, napísal ju v roku 1953 [5], pri tejto teplote sa papier vznieti a začne horieť. Typické pre spoločnosť, v ktorej sa dej odohráva, je zákaz čítať a vlastniť knihy. Požiarnici mali za úlohu vyhľadávať a páliť knihy, vlastníkov kníh zatvárali do prevýchovných ústavov. Existovala skupina vydedencov (dnes by to boli disidenti), ktorí žili mimo „civilizácie“, ktorá zatiaľ neohrozovala oficiálne zavedený poriadok. Títo disidenti sa rozhodli zachovať literárne diela významných autorov. Neukrývali knihy, tie sa dali nakoniec vďaka vtedajšej technike a udavačstvu ľahko nájsť. Obsah kníh sa učili naspamäť a  ďalej ho odovzdávali mladšej generácii.

Napriek tomu, že politická situácia bola napätá a schyľovalo sa k vojne, ľudia sa ďalej zabávali pred televíznymi stenami, sledovali po skupinkách program Rodinka, do ktorého sa zapájali aj vybraní diváci. Sledovali ho hlavne ženy, mužov mali povolaných v armáde, pričom naivne verili, že za niekoľko dní sú ich muži po vyhratej vojne doma. Hlavný hrdina, požiarnik Montag, postupne precitol a uvedomil si absurdnosť spoločnosti, v ktorej žije a ktorú svojím zamestnaním aktívne podporuje. Hrôzu všetkého si uvedomil, keď v byte jednej ženy našli veľkú knižnicu a ona radšej zhorela spolu so svojimi knihami, ako by sa podriadila absurdným zákonom spoločnosti. Nakoniec Montag doslova spáli za sebou všetky mosty a pridá sa k vyvrheľom spoločnosti. Príbeh sa končí atómovou vojnou, ktorá trvala len chvíľu a zničila existujúcu civilizáciu. Román sa napriek tomu končí optimisticky. Disidenti tohto sveta veria, že sa spoločnosť obnoví a knihy sa začnú opäť čítať. Citujem: „Povoláme lidi, jedného po druhém, aby přednesli, co znají, dáme to dohromady a vysázime, aby se to zachovalo až do příchodu nějaké jiné doby temna, kdy budeme muset začít s celou tou zatracenou záležitostí znova od začátku. Ale tohle je na člověku práve nádherné: Nikdy nezmalomyselní natolik, nikdy není natolik zhnusen, aby sa vzdal a nezačal zase všetko od začátku, protože ví velmi dobře, jak je to důležité a že to stojí za námahu.“ Román bol aj sfilmovaný –  Fahrenheit 451 (1966) a stojí za to si ho pozrieť.

Nie je ťažké nájsť paralelu s uvedeným príbehom a dianím v súčasnosti. Knihy sa zatiaľ nepália, no informácie o tom, čo sa v skutočnosti deje, sú silne filtrované a triedené podľa toho, ako to vyhovuje práve vládnucej chunte (ťažko sa mi hľadá vhodný výraz). Pokiaľ sa zabávame sa na stupídnych reality šou a nekonečných seriáloch, v tajných laboratóriách sa vyvíjajú a testujú chemické a biologické zbrane. V súčasnosti hrozí, že vojna na Ukrajine sa môže zvrhnúť na atómovú katastrofu. Optimisti majú predstavu, že sa použijú len taktické atómové bomby a vojna bude lokalizovaná na určité územie. Zabúda sa na to, že existuje aj iný scenár. Každá zainteresovaná strana môže nakoniec naraz odpáliť celý svoj atómový arzenál. Kto nezomrie pri priamo pri explóziách, bude zomierať na ich následky, choroba z ožiarenia, zamorenie priestoru rádioaktívnym spadom, zničenie infraštruktúry vyvolá hlad, zimu. V tomto prípade nie som optimistom, že ľudstvo opäť vstane z popola ako vták Fénix. Na záver chcem ešte pripomenúť posledné interview Stanislawa Lema, ktoré mal v Literárnom (dvoj)týždenníku niekoľko týždňov pred smrťou (marec 2006), kde sa vyjadril, že naša civilizácia skončí atómovou katastrofou.

Literatúra:

[1] Jaroslav Petr, Vesmír 94, 204, 2015.

[2] Jaroslav Petr, Vesmír 94, 394, 2015, 95, 198, 2016, 96, 550, 2017, 97, 696, 2018, 99, 339, 2020.

Jaroslav Petr Audio: Poprask kolem dvojčat, prvních dětí s editovaným genomem   13. 12. 2018. Za geneticky „vylepšené“ děti tři roky „natvrdo“ a pokuta 340 000 dolárov 14. 1. 2020, Opravené lidské embryo 7. 8. 2017.

[3] Stanislaw Lem, Hvězdné denníky 2, nakl. Baronet Praha 2000.

[4] https://www.extrastory.cz/pokud-se-slunce-rozbouri-jako-v-roce-1859- bude-to-velky-problem. https://cs.wikipedia.org/wiki/Slune%C4%8Dn%C3%AD_bou%C5%99e_v_roce_1859ODENWALD, Sten F.; GREEN, James L. Bracing the Satellite Infrastructure for a Solar Superstorm. Scientific American. July 28, 2008.

[5] Ray Bradbury, 451 stupňů Fahrenheita, nakl. Baronet Praha 2001.

(Celkovo 316 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter