Juraj Draxler: Nezabúdajme: Igor Matovič je dieťa systému

A systém môže hocikedy aj v blízkej budúcnosti vyprodukovať nejakého nového matoviča.

Áno, on je extrém, ale nemyslime si, že nejaký podobný extrém, akurát s inou nálepkou a iným, tiež svojským vyjadrovaním, sa nemôže veľmi ľahko znovu vynoriť.

Môže a takmer musí. Budovalo sa to tu roky: priestor na emocionálnu, nemysliacu politiku, ktorá vyhovuje excentrickým postavám s nulovým reálnym programom.

Napríklad na rozdiel od západných parlamentov náš takmer nemá poistky proti tomu, aby bol lacným politickým javiskom. A tak ho ľahko ovládne nejaká sebastredná postava. V tých západných máte vysoko obmedzený pohyb novinárov aj natáčania. V americkom Kongrese máte extrémne prísne pravidlá, podľa ktorých novinári môžu kongresmana natáčať len zo statívu, musia stáť na presne určenom mieste, atď. V britskom plénum nesmie natáčať nikto, ani BBC, parlament má vlastný televízny okruh a televízie musia používať ten. Relatívne prísne je to v Nemecku, Francúzsku, a podobne.

A dlhé desaťročia, kým sa nedávno politika trochu pokazila aj tam, im to dobre slúžilo.

Osobne by som aj u nás zakázal konanie tlačoviek na pôde parlamentu – strany dostávajú od štátu dosť veľké peniaze na to, aby si ich láskavo robili vo svojich sídlach. Novinárov by som obmedzil v pohybe ekvivalentne tomu, ako je to v západných parlamentoch.

Dnešný systém náramne vyhovuje médiám, nemusia vymýšľať témy a reportáže, stačí mať tím, ktorý nahráva nekonečne hlúpe parlamentné prestrelky a toto vydávať za politické spravodajstvo.

Lenže na spoločnosť to má zničujúci dopad. V kombinácii s tým, že novinári majú väčšinou extrémne nízky prehľad o tom, ako sa politika vo svete vlastne robí (chráňboh, aby im niekto niekedy skúsil dať jednoduchý politologický dotazník).

Druhý zničujúci prvok: pôsobenie „intelektuálov“, tých, ktorí sa, opäť, dostanú do médií. Politiku podávajú ako nejaký neustály boj za niekoho proti niekomu, ako boj dobra proti zlu (a potom sa čudujú, ako je spoločnosť polarizovaná), tlieskajú „reformám“, nech sú hocijako nepremyslené, hlavne ak vyznievajú radikálne.

Potom, samozrejme, v politike nie je priestor pre umiernené postavy, pre technikov vládnutia, pre demokratickejších politikov, ktorí sa snažia o širšie voličské bloky.

A naopak, ľudia sú dnes už doslova vychovaní venovať pozornosť nie programovým politikom, ale tým najhlučnejším kritikom alebo najviac populistickým „reformátorom“ – a keď sa tí dostanú do funkcií, vládnutie vyzerá tak, ako sme to od volieb videli.

Ale tieto kruhy si nedajú pokoj. Napriek tomu, aká je dnes spoločnosť nahnevaná a radikalizovaná, oni ešte prilievajú olej do ohňa, každý deň.

V tomto spoločenskom chaose, chaose hodnôt a orientácií, aj v budúcnosti budú víťaziť buď čisto populistické pekné tváre s dostatočným prístupom na obrazovky, alebo hlasní matovičovia.

A Slovensko to zničí. Dokonale zničí.

(Status na FB 29. septembra 2022)

(Celkovo 140 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter