Prišlo mi na um, že už konečne sa k tomu musím vyjadriť. Pozerám televíziu, počúvam politikov a pomaly už skoro každému niečo príde smiešne, trápne, vtipné. Takže vážení, prísť vám môže električka, autobus alebo manželka z práce, ale smiešne, veselé alebo vtipné sa vám niečo môže ZDAŤ.
Ale zdá sa mi, že toto je už asi hádzanie hrachu na stenu. Tak to bolo aj so „že“, namiesto „však“. Dnes to už nikoho netrápi, možno ani pani Mislovičovú, ktorú som pred rokmi angažoval na mojej fakulte, aby učila novinárov správnu slovenčinu. A dnes? Novinári a politici patri k tým, ktorým najviac niečo „prichádza“. A oni by mali byť šíriteľmi jazykovej kultúry medzi pospolitým ľudom. Čo už… Koniec jazykového okienka.
(Status na FB 25. septembra 2022, titulok Slovo)
2 thoughts on “Samuel Brečka: Hádzanie hrachu na stenu”
Je to pravda. To prichádza je mechanicky prevzatý čechizmus. Ale pozor, nie zo spisovného jazyka, ale z autentickej češtiny, t. j. češtiny používanej západne of Jihlavy.
Je to pravda, primitívne preberaný bohemizmus. Ja mám vždy chuť opýtať sa dotyčného, že keď mu to už prišlo, kedy mu to odíde.