Ako sa do sveta volá…

Aby sa Slovensko zbavilo nálepky čiernej diery Európy, prvá Dzurindova vláda okrem iného povolila prelet americkým lietadlám s bombami na Belehrad. Ktovie, dokedy by si zviditeľnené a priam ukážkovo reformné Slovensko vychutnávalo potlesk demokratického a vyspelého sveta, keby… Keby si slávny americký televízny moderátor Larry King vo svojej talkshow nesplietol Mikuláša Dzurindu s „rumunským premiérom“. (sme.sk, 5. 11. 2001) Napriek tomu sme sa dočítali, že „premiér Mikuláš Dzurinda zažil cez víkend v Amerike ohromný mediálny úspech. Vďačí zaň predovšetkým svojmu štartu na newyorskom maratóne“. (Tamtiež.) Po prvej frčke do nosa od Larryho Kinga prišla ďalšia a to v čase, keď sme sa už považovali za ekonomického tigra strednej Európy. Larry King si totiž „nevedel spomenúť, ktorého významného Slováka spovedal. Pamätal si len Čechov Václava Havla a Jaromíra Jágra“. (topky.sk, 23. 9. 2011) Zviditeľnenie ponúkalo aj bratislavské stretnutie amerického prezidenta Georga W. Busha s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v roku 2005. „Mnohí ľudia vo svete si Slovensko a Slovinsko mýlia. Jednou z najprominentnejších osôb, ktorej sa to podarilo, bol vo svojich začiatkoch americký prezident W. Bush mladší.“ (topky.sk, 23. 9. 2011) Deň pred príletom na Slovensko pozdravil obyvateľov jeho hlavného mesta Ľubľany. Prezidentské špeciály s veľkou slávou prileteli, prezidentské špeciály s veľkou slávou odleteli. Good bye, Ľubľana! Alebo už Bratislava?

Posivený svedok nepopiera, že predstavitelia SR sa usilovali dostať Slovensko do vysvieteného výkladu. V mene toho sa počas prístupových rokovaní s EÚ nestalo, aby na niečo neprikývli. „Elektráreň v Jaslovských Bohuniciach sme museli zatvoriť z politických dôvodov.“ Hoci „v tomto období už elektráreň prinášala len čistý zisk“. (Marián Leško: Chudák každý, čo po nich túto káru bude ťahať ďalej, str. 120) Keď ťa svet nevníma a nepochváli, pochváľ sa sám. Touto zásadou sa riadila prezidentka Zuzana Čaputová na klimatickom summite OSN v roku 2019. „Na Slovensku sme urobili politicky nepredstaviteľné rozhodnutie zatvoriť naše uhoľné bane. Smerujeme k tomu, aby sme zvýšili redukciu emisií zo 40 na 45 percent do roku 2030. Zaviazali sme sa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.“ (dennikn.sk, 23. 9. 2019) Takmer ako matovičovská atómovka či druhé Slovenské národné povstanie zatriaslo svetom vyhlásenie premiéra Eduarda Hegera: „Som rád, že sa Slovensko minulý rok zaradilo medzi 11 spojencov NATO, ktorí dosiahli úroveň obranných výdavkov vo výške dvoch percent HDP.“ (Pravda.sk, 16. 4. 2021) Posivený svedok očakával, že svet po takých signáloch spod Tatier otvorí atlasy a s prstom na mape zahorí závisťou, akých lúmenov majú Slováci na čele štátu. No čím, ak nie ďalšou frčkou do nosa bol „MEGATRAPAS počas pohrebu kráľovnej na úkor Čaputovej: Za prezidenta Slovenskej republiky označili (agentúra AP – pozn. aut.) jej PRIATEĽA.“ (dnes24.sk, 19. 9. 2022) Akoby toho bolo málo na 86. najvplyvnejšiu ženu na svete, škriatok zaúradoval aj pri jej vystúpení na Valnom zhromaždení OSN. „OSN vo videu na sociálnej sieti YouTube síce správne uviedla, že ide o slovenskú prezidentku, vlajku Slovenska však zamenila za slovinskú.“ (Pravda.sk, 21. 9. 2022)

Ako sa dostať spod nedbajstva, nadutosti i vrtochov svetových médií? Slovensku sa črtajú dve východiská: alebo sa utešíme, že to boli iba náhodné skraty a mediálni nedoukovia sa za ne ospravedlnili, alebo pripustíme, že bez vánku sa ani lístok nepohne. A priznáme si, že sme čoraz častejšie na nerozoznanie od iných mravcov na moste, ktoré sa vtierajú slonovi: Dupeme, čo? Čo iné nám vlastne ostáva, keď EÚ adoruje inakosť, ale odlišnosť jej zaváňa nacionalizmom, extrémizmom, zradou spoločných hodnôt… Názorovým spoločenstvom však boli aj impresionisti, a predsa! Čo meno – Paul Cézanne, Edgar Degas, Pierre Auguste Renoir či Claude Monet –, to originálna výpoveď! Ruku na srdce, čím svojským a jedinečným sa prihovára svetu Slovensko? Zmôže sa na viac, ako na nepriznané citácie väčších a mocnejších? Dá sa od neho očakávať niečo pôvodné, keď na najvyšších poschodiach politiky sa vyškierajú diplomovkoví plagiátori? Isteže, ako dnes pobiehame v americko-bruselských livrejach, tak sme voľakedy pobiehali v sovietskych. V nich sme sa však zmohli – žiaľ, iba nakrátko! – na dubčekovské poľudštenie socializmu. V tých dnešných si netrúfneme ani na otázku, v čom spočíva rozdiel medzi srbskou a ukrajinskou územnou celistvosťou, resp. či Krym a terajšie referendá nie sú napĺňaním „kosovského precedensu“. (Pravda.sk, 22. 9. 2022) A ani citlivo vnímajúca mamičkina bojovníčka za spravodlivosť sa neodvážila okríknuť spojencov, keď vydierali Belehrad, že „zahraniční investoři odejdou ze země, jestliže se Srbsko nepřípojí k protiruským sankcím“. (vasevec.parlamentnilisty.cz, 22. 9. 2022)

Koreňmi polovičný Slovák Eugene Andrew Cernan zanechal stopu na Mesiaci. Zanechá Slovensko stopu v Bruseli? Alebo ním bude prechádzať len ako tieň toho, čomu sa vravievalo suverénny štát?

(Celkovo 352 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter