Voľný pracovný deň bol rušný, pestrý a v pohybe. Do okolia Šaštína na Záhorí sa nahrnulo všakovakých povozov, ako kedysi dávno v roku 1532 Turkov pod hrad Köszeg (Kysak). Množstvo z nich k bazilike Sedembolestnej panny Márie – patrónky Slovenska. Verejnoprávna telka RTV-dvojbodka tárala (ako za železnou oponou Rádio Jerevan), že „celé Slovensko má štátny sviatok“. Potom sa síce moderátori (celí v čiernom) opravili, že vraj „cirkevný“… Pravda je taká, že nebol ani štátny a nebol ani cirkevný. Lebo katolícky. Evanjelici, pravoslávni kresťania, členovia Apoštolskej cirkvi, Baptisti, Židia, Svedkovia Jehovovi, Svedkovia Liehovoví či Rytieri Jedi a vyznávači ďalšieho tuctu cirkví a náboženských spoločenstiev, ale aj takmer 24 % neveriacich, sa urazili. Nikto z nich veru vo štvrtok 15. septembra 2022 nezaplatil Machajovi koncesionársky poplatok. Na protest! Za nekresťanské inflačné peniaze nakúpili radšej šťavu pre svoje motorové tátoše a hybáj…
Každá jedna odbočka z hlavnej cesty do borovicových lesov medzi korytom rieky Morava, hrebeňmi Malých Karpát od Stupavy, Malaciek až po Holíč, Senicu a Skalicu rozkvitla pestrofarebnými kočiarmi. Nafťákmi, benzínovými, plynovými ba aj (nateraz najfajnovejšími) – elektrickými. Lebo každý má svoje priority, potešenie i záujmy. A na omšu je možné ísť nielen do kostola. Chrám bohyne Prírody praskal veru vo švíkoch. Progresívni liberáli (s hodnotovou orientáciou) vyrazili za lysohlávkami. Aby mali dostatok energie a kreativity do ďalších kilečiek a do onakvejších nápadov v boji s názorovými protivníkmi. Usadlejšie vyznávačky bulváru a dámskych magazínov uspokojili pohľady na klobúky bedlí či pôvab bodkovaných farebných fascinátorov sestier muchotrávok.
Promoskovskí trolovia, rusofili aj putinovskí agenti sa dali vylákať do brezových hájikov spevom kozáckych atamanov. My, ustráchaní penzisti, sme videli oporu v klasike – suchohríboch a v dubákoch. Praví Záhoráci („místní“) – ale na rozdiel od Paštikárov – i tie rozlišujú. Nikdy sa nehrnú do boru ani do sečí, keď tam frontálne operujú hordy obchodných dílerov z osád s baterkami. Trpezlivo vyčkávajú, kým spoluobčania predajú svoj lup pri cestách (inflácia vyhnala ceny až na 25 eur/kg) a kým lesy prelistujú úvodnú stránku. Lebo tá už opisuje „kilometrové dubáky“ a nejeden záhorácky ogar si kvôli nim veru obúva gumáky.
Teraz je už tretia fáza: „koloué hryby“. Nie, nie na počesť cyklistických pretekov Okolo Slovenska, z ktorých sa Peťo Sagan vyhovoril… To sú tie, ktoré Záhoráci (križujúc lesné cestičky) hľadajú v bore z čiernych masívnych povojnových bicyklov. Ale zbierajú len tie dubáky, ktorých klobúky spozorovali v tráve, na ihličí alebo na machu enem za jízdy. Ak sa mladší jazdec postaví na pedále, dovidí veru aj o 12 metrov ďalej. Teraz už vypukla sezóna a hríbov je na mraky… V novinách sa objavili fotografie hubárov zvážajúcich úlovky fúrikmi. Pozorovatelia prírody vravia, že budú v zime záľahy snehu. Úžasný rozprávač neuveriteľných príbehov zo Sekúl, stareček Štermenský prežil dve svetové vojny a keby ešte žil, isto by pri tom tohtoročnom množstve húb a hríbov znalecky skonštatoval: „Bude vojna!“ Veru, vždy vedel o čom hovorí.
Nech je tak či onak, dnešný deň pracovného pokoja, počas ktorého verejnoprávna televízia vysielala prenos zo šaštínskej púte, no tiež nepochopiteľne pochopiteľnú rozlúčku britskej verejnosti so zosnulou kráľovnou Alžbetou II., bol daždivý, ale pre mnohých i tak príjemný a uspokojivý. Dumám iba stále nad tým, prečo sa moderátori nami platenej televízie odeli celí do čierneho a s hlbokým smútkom v prejave vytvárali obraz, akoby Slovenská republika bola 57. štátom Commonwealthu? Pritom sme jedným z 27 členských štátov Európskej únie, z ktorej Veľká Británia iba nedávno vystúpila. A ešte sme aj jedným z 32 členských štátov NATO, ktoré na Ukrajine vedie vojnu proti Rusku. Dnes od rána 7-krát pršalo. Hubári sa 7-krát potešili. Mnohí z nás možno ale 7-krát zaplakali. Pred obrazovkami aj pri rozhlasových prijímačoch. Hríby rastú, no valí sa na nás temnota.
Foto: Autor
