Ako pravidelný návštevník mestskej knižnice sa často nechám inšpirovať pre svoje glosy citátmi z kníh napísaných v posledných dvoch storočiach, pretože sa mi zdajú mimoriadne aktuálne. Tentoraz som siahol po útlej knižke kanadského spisovateľa a humoristu Stephena Leacocka (1869 – 1944) Volanie karburátora, ktorú v ČR preložili v roku 2005. Autor si asi v dvoch desiatkach príbehov uťahuje zo všetkého možného, napríklad z feministiek, z trampôt majiteľov psov, z hypochondrov, z odporúčaní pre podnikateľov a podobne. Osobitne ma zaujali dva mini príbehy, ktoré by mohli byť napísané aj dnes.
V poviedke Nazretie do Bieleho domu (podtitul Z denníka prezidenta USA) si spisovateľ zobral na paškál prezidenta W. H. Tafta (vo funkcii v rokoch 1909 – 1913) a pripísal mu nasledovný denníkový záznam: „Nepokoje na ostrove Piccolo Domingo. Nepatrí nám, zrejme ho môj predchodca T. Roosevelt prehliadol. Jeden Američan tam má problémy. Odmietli mu naliať po záverečnej, a tak podpálil bar. Je vo väzení. Hneď tam pošlem našu najnovšiu vojnovú loď. Zaujmem pevný postoj na obranu amerických práv.“ Tu síce ide o fikciu a spisovateľskú licenciu, no v praxi sa podobné situácie obrany amerických záujmov opakovali mnohokrát. Istá zmena nastala v kvantite. V spisovateľovej humoreske ide vojnová loď zachraňovať jedného opitého Američana, kým pred tridsiatimi rokmi USA podnikli inváziu na ostrov Grenada, aby sa tam neskrivil vlas na hlave dvadsiatim americkým študentom počas tamojších nepokojov. A v Iraku zachraňovali celé ľudstvo pred atómovou skazou vymyslenou vlastnými špionážnymi centrálami.
Aj poviedka Naša literárna kancelária je mimoriadne aktuálna. Spisovateľ si vymyslel existenciu agentúry, ktorá zaneprázdneným milionárom či podnikateľom za mastnú úplatu poskytuje služby zamerané na ich literárne vzdelanie. Stačí ak dotyčný pošle agentúre názov knihy a tučnú sumu peňazí a literárna kancelária mu bude pravidelne zasielať stručné rešerše z jednotlivých kapitol kníh doplnené aj odporúčaniami, či sa mu to oplatí čítať. Väčšinou vyznievajú tak, že čas sú peniaze, takže po knihe sa mu siahnuť neoplatí. Pozoruhodný nápad. A to som ani netušil, že podobný spásonosný systém, ako sa vzdelať a nestratiť drahocenný čas už funguje aj na Slovensku. Čitateľ ho nájde v dvojtýždenníku TV MAX, kde sú nielen názvy, ale aj stručné anotácie programov. Uvediem dva príklady: Zachránené životy (Tahír je rozhodnutý vziať si Nefes. Ako tú správu príjme jeho rodina? Bude Nefes so sobášom súhlasiť?). Alebo: Dvojka na zabitie (Martin sa vydá na útek, stane sa obeťou záhadného komplica, ktorý na neho hodí vraždu mafiána. Aby ho Ryk zachránil, musí porušiť všetky pravidlá). Pravda, vidno, že sme ešte pri tejto metodike v plienkach. K úplnosti informácie, by sa žiadalo doplniť, ktoré sú tie pravidlá a televízni diváci by už nemuseli strácať čas sledovaním programu a namiesto toho by mohli navštíviť supermarket, alebo si dať pohárik v bistre. Tento model sa mi vidí oveľa účinnejší než ten, ktorý v 60. rokoch minulého storočia zaviedli televízie, keď namiesto 500 stránok textu v knihách o Buddenbrookovcoch alebo Forsytovcoch ponúkli televízny seriál s niekoľkými pokračovaniami, čo sa dalo zvládnuť za 5 hodín pri obrazovke, kým aj rýchly čitateľ by na knihu potreboval aspoň týždeň. Len tak ďalej. Účinkujúci vo vedomostnej súťaži síce nedokáže označiť Dvořákovu operu na 7 hlások (Rusalka) alebo povie, že renesancia patrí do 18. storočia, no len čo príde domov, môže si chýbajúce znalosti doplniť vďaka internetu. Má však iné starosti a, napokon, k zarábaniu peňazí nepotrebuje ani jedno ani druhé.
Keď som nakoniec siahol po knihe z vlastnej knižnice, zistil som, že nielen kanadský humorista, ale aj veľký český básnik Nezval nevdojak vedel predpovedať budúcnosť. Vo svojej básni Signál času (1931) si zaveršoval:
Denní zprávy letí kolem mne jak ptáci
Deset milionů lidi hledá práci
Vyrábějí na vás granáty a miny
Pětkrát denne zmenit oblek figuríny
Jenž se roztahují v ráji výkladu
Zrno hnije ty jdeš světem o hladu.
Sú tieto verše o včerajšku, dnešku či zajtrajšku?
Úvodná ilustrácia: Detail obálky Nezvalovej knihy básní Edison a Signál času
