Príčiny a dôsledky dramatického nárastu cien energií

S raketovým nárastom cien energií a blížiacim sa chladnejším počasím predpokladám, že témou provládnej propagandy bude čoraz viac téza, že za zdražovanie energií môže Vladimir Putin, prípadne politika celej Ruskej federácie. V žiadnom prípade to však nebude mať súvis s euro-unijnými sankciami na dovoz všetkých energonosičov z Ruska (zdôvodňované ruskou vojenskou intervenciou na Ukrajine).

Čoraz častejšie budú určite zaznievať aj výzvy našich vládnych i iných (západných) politikov, ktorí na svojich voličov budú apelovať, aby vydržali, nereptali a zaplatili účet za geopolitické zatláčanie Ruska, ktorého občanov sankcie (vraj) bolia ešte viac. No, ešte že tak! – musí si istotne povedať radový občan SR či EÚ. Trpia aj ľudia na druhej strane! ,,Good job, guys!“– musia si pre zmenu s ironickým úškrnom na tvári vravieť predstavitelia Spojených štátov amerických.

Keby dôsledky týchto nezmyselných a pokryteckých vyhlásení (od ľudí, ktorí rozhodne nepoberajú priemernú, nie to ešte minimálnu mzdu v národnom hospodárstve a ktorí nijako nenesú dôsledky svojich hlúpych rozhodnutí) neboli také tragické, ako sú (a ešte iba budú), tak by to celé mohol byť dobrý námet na tragikomédiu. Igor Matovič by v nej mohol hrať hlavnú postavu – i keď, vlastne, on ju hrá aj teraz.

Ilustračné foto: David Mark / Pixabay

Samotná vojenské napadnutie Ukrajiny armádou Ruskej federácie totižto neznamená nutnosť nárastu ceny energokomodít pre krajiny EÚ. Ich cena sa zdražuje – a ešte naďalej sa zdražovať bude – najmä z dôvodu európskych sankčných nariadení, z ktorých vyplýva, že krajiny EÚ tieto komodity nebudú z Ruska nakupovať.

Problém však je, že ak ich tieto krajiny nenakúpia z Ruska, musia ich nakúpiť z dákej inej krajiny – nakoľko vlastné energozdroje členských štátov EÚ predstavujú iba 42 % z ich celkovej spotreby. Čiže 58 % energonosičov spotrebovaných v krajinách EÚ pochádza z dovozu, pričom ich najväčším dodávateľom do krajín EÚ je práve Ruská federácia.

Z Ruska sa do EÚ v roku 2020 dovážalo temer 30 % ropy, 43 % plynu, 54 % uhlia a 20 % jadrového paliva. Slovenská republika je od Ruskej federácie v sektore energonosičov ešte výrazne závislejšia ako Európska únia ako celok.

Na Slovensko z RF prichádza 100 % ropy, 87 % plynu a 100 % jadrového paliva. Čo sa týka spotreby uhlia v SR, to pochádza prevažne z vlastnej – výrazne dotovanej – ťažby (Horná Nitra) a tá časť, ktorá pochádza z Ruska, je relatívne ľahko nahraditeľná. Uhlie je však jediná komodita, ktorej dovoz na Slovensko je možné v krátkom čase bez väčších problémov zabezpečiť aj z iných krajín ako je Rusko (hoci jeho cena bude vyššia).

Pochopiteľným dôsledkom zákazu dovozu energonosičov (alebo jeho výrazným obmedzením) pochádzajúcich z Ruskej federácie je tak obrovský deficit týchto komodít na európskom trhu – čo má za následok obrovský nárast ich cien.
Pozrime sa na túto tému bližšie cez dáta.

Cena elektriny

Pre predstavu o rámci, v ktorom sa pohybujeme, uvediem, že ceny za 1 MWh elektrickej energie v posledných 10-tich rokoch boli niekde na úrovni od 25-tich až do 50-tich eur. Výrazný nárast cien tejto komodity sa začal prejavovať v druhej polovici minulého roka, kedy presiahla hodnotu 50 eur za 1 MWh, pričom začiatkom tohto roku už prekročila 100 eur za rovnaký objem.

Po ohlásení hospodárskych sankcií proti Ruskej federácii však začala krivka cien elektrickej energie rásť extrémne a momentálne dosahuje hodnotu okolo 640 eur za 1 MWh. Predpoklad do budúcnosti je pokračujúci rast – osobne očakávam v dohľadnej dobe cenu cez 1 000 eur a jej prekročenie v priebehu nadchádzajúcej zimy s tým, že ak by sa rast ceny zastavil na tejto úrovni, považoval by som to za „ešte optimistický“ scenár. Poznám ľudí, ktorí sa energetikou profesijne zaoberajú a cena cez 2 000 eur za megawatthodinu nie je pre nich nepredstaviteľná (dokonca ani priblíženie sa k cene okolo 3 000 eur za MWh nepovažujú za nemožné).

Pri elektrine považujem za vhodné spomenúť, že existuje vzťah medzi počasím, resp. dostatkom vody v krajine a objemom vyrobenej elektrickej energie. Dôvodom tejto skutočnosti je, že jadrové elektrárne spotrebúvajú na chladenie reaktora vodu, ktorá sa následne odparí chladiacimi vežami. Niektoré jadrové elektrárne vo Francúzsku museli utlmiť prevádzku práve z dôvodu nedostatku vody v okolitých riekach. Taktiež netreba zabúdať na skutočnosť, že s úbytkom vody v riekach dochádza aj k poklesu alebo až úplnému zastaveniu výroby elektriny vo vodných elektrárňach.

Zdroj:
https://www.kurzy.cz/komodity/cena-elektriny-graf-vyvoje-ceny/?dat_field=23.08.2018&dat_field2=23.08.2022

Cena plynu

Cena tejto komodity sa na trhu v horizonte posledných piatich rokov pohybovala v rozmedzí od 3,37 eura za 1 MWh. (na začiatku roka 2020) až po 345 eur (v priebehu augusta 2022). Rast ceny plynu začal byť výrazný už v lete roku 2021, kedy presiahol 50 eur za 1 MWh. Následne rast pokračoval a v zime roku 2021 presiahol 100 eur za 1 MWh, pričom koncom roka 2021 už vyše 150 eur za rovnakú odberovú jednotku. V januári tohto roku jeho cena poklesla pod 100 eur, kde sa udržala až do začiatku vojenskej intervencie Ruskej federácie na Ukrajine. Koncom zimy – v priebehu marca 2022 – vyletela jeho cena na úroveň prevyšujúcu 220 eur za 1 MWh, no s nástupom jari opätovne poklesla na úroveň okolo 100 eur za 1 MWh. Vzhľadom na politický vývoj a zhoršovanie politicko-ekonomických vzťahov medzi EÚ a RF v nadväznosti na prebiehajúcu vojnu na Ukrajine (sankcie na dovoz energonosičov) začala cena plynu opätovne výrazne narastať až k historicky najvyššej dosiahnutej cene blížiacej sa k 350 eur za 1 MWh. Následný septembrový pokles ceny plynu súvisí s plniacimi sa európskymi zásobníkmi plynu. Toto zníženie ceny je však s vysokou pravdepodobnosťou iba prechodné – pričom najvyššiu cenu pravdepodobne dosiahne v priebehu budúceho roka.

Zdroj:

https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas

Cena ropy

Ako všetky energonosiče, aj cena ropy prudko stúpa – čo si už väčšina ľudí pravdepodobne všimla pri tankovaní a následných platbách za benzín alebo naftu.

Pre lepšiu predstavu o cene nafty uvediem ceny za 1 000 litrov (a nie za 1 barel – inak, ten teraz stojí cca 100 USD). Čiže platí, že cena ropy sa v posledných rokoch pohybovala v pásme niekde od 200 – do 400 eur za 1 000 litrov (s krátkym obdobím začiatku jari roku 2020, kedy jej cena poklesla k dákym 120-tim eurám za spomínaný objem). Súčasná cena ropy (burza Brent) dosiahla hodnotu 614 eur za 1 000 litrov – čo je o čosi menej ako v nedávnych mesiacoch, kedy presiahla cenu 700 eur.

Zdroj:
https://www.kurzy.cz/komodity/ropa-brent-graf-vyvoje-ceny/1000l-eur-1-rok?dat_field=25.08.2018&dat_field2=22.08.2022

Prognózy vývoja budúcej ceny elektriny i plynu z uvedených dôvodov považujem iba za hrozné alebo priam za katastrofické.

V prípade, že sa v dohľadnej dobe cena energonosičov, najmä však elektriny výrazne nezníži, považujem za logické, že príde k nasledovným skutočnostiam:
– k nárastu inflácie v desiatkach percent (rozumej k zdražovaniu všetkých tovarov a služieb dostupných na spoločnom trhu Európskej únie),
– výraznému nárastu režijných nákladov spotrebiteľov,
–  poklesu kúpyschopnosti,
– následnému zníženiu hospodárskej výroby,
– prepadu zamestnanosti (čiže nárastu nezamestnanosti),
– prepadu daňových príjmov štátu i obcí,
– zvýšeniu dlhovej služby štátov EÚ (v reálnych číslach, rovnako ako v pomere ku hodnote HDP),
– nárastu úrokových sadzieb (v nadväznosti na rast inflácie i podnikateľského rizika),
– a následne k snahe o rôzne absurdné politické riešenia vzniknutej situácie (pričom primárnym spúšťačom všetkých uvedených dôsledkov sú zlé politické rozhodnutia – od geopolitických, ktoré súvisia s vojnou na Ukrajine či následným zavedením proti-ruských ekonomických sankcií až po klasické politické (ukážkovo populistické) rozhodnutia zhmotnené v odstavovaní funkčných jadrových elektrární v Nemecku).

Som veľmi zvedavý, či túto ekonomickú samovraždu budú euroobčania ochotní zaplatiť. Obzvlášť, ak dôvodom nárastu cien nie sú racionálne dôvody v podobe fyzického nedostatku energozdrojov, ale z dôvodu boja za lepšiu Ukrajinu.  Za štát, ktorý nie je členom EÚ, ani NATO, nie je dokonca ani demokraciou (ale hybridným – podľa môjho názoru oligarchickým režimom zakrývajúcim sa čímsi, čo by Karel Kryl nazval ,,demokratúrou“) a jediné, o čo môže západný spolok obohatiť, sú jeho vlastné problémy – ktorých popis si pre teraz z dôvodu obšírnosti radšej odpustím.

Domnievam sa, že s prichádzajúcou zimou, ekonomickým hospodárskym úpadkom, poklesom zamestnanosti a násobným zdražovaním všetkých tovarov i služieb mnohým ľuďom dôjde, že nekritická podpora Ukrajiny kombinovaná so samovražednou politikou sankcií proti vlastným ekonomickým a hospodárskym záujmom nie je tým, čo chcú podporovať… a toto poznanie sa aj adekvátne prejaví vo výbere politikov, ktorých svojím hlasovacím lístkom podporia v najbližších voľbách (či už to budú voľby v Nemecku, vo Francúzsku alebo na Slovensku). Som presvedčený, že túto krízu spôsobili politici (na oboch stranách barikády) a sú to opäť iba politici, ktorí ju môžu vyriešiť.

Ak sa tak však nestane, pre mnohých z nich to môže znamenať, že to, čím sa budú doma počas zimných večerov zahrievať, nebude teplo z radiátorov, ktoré si nebudú môcť dovoliť – ale rozhorúčenie duše prameniace v poznaní, že vo vedení štátu sú opäť… úplní idioti, ideoví fanatici, blázni a prospechári.

Avšak ani tí, ktorí budú mať dostatočné zdroje, na tom nebudú oveľa lepšie – akurát, že popri rozčuľovaní sa nad absurdnými nariadeniami vlády budú sedieť v domoch či bytoch, v ktorých bude (snáď) fungovať kúrenie.

Kto by mal záujem o informačné zdroje a chcel sa zorientovať v dátach a grafoch, tak odporúčam nasledovné odkazy:

https://www.ft.com/…/a0c81387-ba59-44c7-a490-d879d103c2c0
https://ourworldindata.org/energy/country/slovakia
https://ec.europa.eu/…/infographs/energy/bloc-2c.html
https://www.globalpetrolprices.com/natural_gas_prices/
https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas
https://www.kurzy.cz/…/651056-benzin-a-nafta-prudce…/
https://www.mhsr.sk/energetika/energeticka-politika/sprava-o-vysledkoch-monitorovania-bezpecnosti-dodavok

(Celkovo 446 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter