Od volieb v roku 2020 sme svedkami totálneho chaosu, amaterizmu až primitivizmu vo vládnutí. Matovičovo-Hegerova vláda cielene vyvoláva medzi ľuďmi strach, nevraživosť až nenávisť najskôr cez opatrenia súvisiace s Covidom-19 a teraz v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Rozdeľuj a panuj, to bolo heslo všetkých mocipánov a tí novodobí to úspešne využívajú.
O súčasnej životnej úrovni a ťaživej sociálno-ekonomickej situácii občanov Slovenska svedčí stále rastúci počet ľudí žijúcich v hmotnej núdzi a na hranici chudoby. Potvrdzujú to i veľavravné slová šéfa potravinovej banky Marka Urdzíka „Ľudia prosia o pomoc!“
Krízy a hádky vláde vyhovujú, prekrývajú totiž problémy občanov
Vláda sa stará o všetko, len nie o potreby občanov. Namiesto riešenia problémov ľudí sa už dva a pol roka háda, kto si viac ukrojí z eurofondového koláča. Vulgarizmy Matoviča, ale i mnohých ďalších koaličných predstaviteľov nemôžete počuť ani v poslednej krčme. Koalíciu nerozdeľujú ich programy, ktoré sú tvrdo pravicové, ani problémy a ich riešenia, ale to, že za každú cenu chcú ostať pri moci. Slovensko počas ich vládnutia padá na dno vo všetkých sférach spoločnosti od ekonomiky, cez sociálnu oblasť, školstvo až po kolabujúce zdravotníctvo.
Demokracia, právny a sociálny štát, ľudské práva a slobody či proklamovaný boj proti korupcii a mafii sú len prázdne frázy, ktorými zakrývajú tieto kreatúry svoju odbornú neschopnosť a morálnu zvrhlosť. Permanentné vládne krízy vrátane tej súčasnej ako by boli úmyselne vyvolávané a živené. Nie je predsa normálne, aby jedna strana mala jedinú podmienku odchod Matoviča z vlády a pritom vopred dobre vie, že to neprichádza do úvahy. Vláda tým odvracia pozornosť občanov od ich ekonomických a sociálnych problémov a tak si polovzdelanci a politické indivíduá môžu spokojne vládnuť a ďalej ničiť Slovensko.
Je pozoruhodné, ako sa z „poctivých kresťanov a moralistov“ stávajú farizeji. Mohli sme to vidieť už pri návšteve pápeža Františka, či teraz pri poslednej rozlúčke s kardinálom Jozefom Tomkom. Všetci papaláši vrátane pani prezidentky Čaputovej, predsedu parlamentu Kollára a predsedu vlády Hegera mali plné ústa o spolupráci, porozumení a solidarite so slabšími a biednymi, no takmer ihneď po zavretí dvier na pápežovom lietadle, či ukončení pohrebného obradu, vzbĺkli vášne, výčitky, nenávisť a o solidarite a pomoci občanom sa vôbec nedá hovoriť.
Vláda ako z Horného Výplachu
Lídri koalície, ktorých nechcem charakterizovať, lebo by som musel použiť expresívne výrazy, ako sú Heger, Matovič, Kollár, Remišová, ale i Sulík absolútne nič neriešia, len prilievajú olej do ohňa a predlžujú agóniu vládnutia. Hovoria o vládnej psychiatrii a štekajú po sebe ako psy, pričom ak by neboli uviazaní na „reťazi vládnej moci“, tak sa dávno požerú. Na občanov úplne všetci bez rozdielu zvysoka kašlú. Za výrok roku 2022 možno považovať Hegerove slová o „najlepšej vláde v histórii“, či Matovičovu statusovú hlášku „Už nebudem presviedčať SaS, aby zostali v koalícii“ Ten, čo rozosieva nenávisť po Slovensku, bohapusto klame a skorumpované médiá to zverejňujú ako fakt. Jednoducho, máme tu Kocúrkovo a vládu ako v Hornom Výplachu. Najnovšie Richard Sulík hovorí, „Lož je pracovnou metódou Matoviča.“ Nuž áno, len treba popravde dodať, že nielen jeho, ale i takmer všetkých našich ústavných činiteľov, presnejšie koaličných lídrov, členov vlády, poslancov koalície a sčasti i opozície. Vyznať sa v tomto marazme majú už problém i skúsení politickí analytici.
Máme tu raketový rast cien a inflácie s takmer nulovou pomocou vlády
Podľa Štatistického úradu sa inflácia vyšplhala už na rekordných 13,6 percenta, čo je najviac za posledných 22 rokov, a ďalej rastie. Pre lepšie pochopenie človek s platom či iným príjmom vo výške 1 000 eur prichádza mesačne o 136 eur a podobne je to i pri úsporách v banke. Je pozoruhodné, ako provládne média a niektorí politickí komentátori túto situáciu zľahčujú, keď tvrdia, že inflácia je na vrchole. Aj triezvo uvažujúcemu občanovi bez ekonomického vzdelania pritom musí byť jasné, že ceny tovarov a služieb budú vplyvom sankcií voči Rusku a energetickej krízy ďalej stúpať, nehovoriac o cenovom šoku, ktorý nás čaká po novom roku pri cenách plynu, elektriny či tepla.
V tej súvislosti si možno položiť otázku, prečo je cena elektriny pre Slovákov dnes 484 eur a pred rokom bola 55 eur? Pokiaľ viem, vo výrobe elektriny sme sebestační, naopak, ešte ju aj vyvážame. Tak kde je teda ten pes zakopaný?
Okrem objektívnych vplyvov je to najmä dôkaz totálnej neschopnosti vlády. Najvýraznejšie rastú ceny potravín, energií a základných služieb, a to v priemere o 20 až 25 percent, napríklad oleje a tuky o 52, chlieb a pečivo o 23, mlieko a syry o 22 percent, nuž a palivá o viac ako o 36 percent, čo je dôvodom na ešte výraznejší rast dôchodcovskej inflácie, ktorá sa teraz pohybuje na úrovni okolo 15 percent. Životná úroveň väčšiny seniorov klesá a veľká časť z nich žije na hranici chudoby. Infláciou sú preto najviac postihnutí dôchodcovia, osamelé matky a početné nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Matovičovo-Hegerova vláda na túto situáciu zatiaľ žiadnym spôsobom nereagovala, prípadne dala ľuďom žobračenky. Dôchodky zvýšila o smiešnych 1,3 percenta, teda priemerne o 13 eur, väčšine však o úbohých päť či sedem eur. Takzvaný trinásty dôchodok, ktorý je v skutočnosti len akousi malou sociálnou náplasťou, vyplatila vláda nie navyše, ale iba skôr, vo výške 50 až 300 eur. Pravda, tú najvyššiu čiastku dostalo len zopár tisíc poberateľov a väčšina ju dostala pod hranicou 180 eur. Ceny rastú o eurá či desiatky centov, ale klesajú o centíky, kde príkladom môže byť nafta, benzín. Áno, ceny niektorých tovarov, ako sú odevy, obuv, priemyselné tovary stagnujú, či aj mierne klesajú, no tie nie sú nevyhnutné pre živou seniorov a aj bežní občania sa môžu bez nich zaobísť a uskromniť sa.
Vláda je solidárna s Ukrajinou, nie však s vlastnými dôchodcami
Vláda dôchodcom absolútne nepomáha. Jednota dôchodcov Slovenska /JDS/ na tieto neudržateľné životné podmienky reaguje petíciou, v ktorej sú zhrnuté ich oprávnené požiadavky pod názvom „Aj seniori chcú dôstojne žiť“.
Seniori sa kvôli obrovskému zdražovaniu dostali do situácie, kedy potrebujú solidaritu a pomoc štátu pri kompenzácii extrémne rastúcich cien. Vláda nechce počuť ich argumenty, že viac ako tretina domáceho rozpočtu ide na potraviny, viac ako polovica dôchodcov má denne len 3,60 eura na jedlo a ostáva im sedem eur mesačne na lieky. Seniori, ako hovorí JDS, nechcú charitu, ale solidaritu našej spoločnosti.
Požadujú najmä mimoriadnu valorizáciu dôchodkov o osem percent a od nového roku dorovnanie do podľa zákonom stanovených 11,8 percenta. Už tu treba dodať, že tento rok mali dôchodky zvýšené len o známych 1,3 percenta pri priemernej inflácii pohybujúcej sa okolo hranice 10 percent, pričom táto môže v roku 2023 presiahnuť aj 18-percentnú hranicu. Žiadajú tiež schválenie skutočného 13. dôchodku vo výške mesačného dôchodku namiesto „vianočného či sociálneho“ príspevku, ako i výplatu takzvaného 14. dôchodku v novembri 2022, či nulové doplatky na všetky lieky, nielen na tie najlacnejšie generiká, a to pre každého seniora, ktorými sa neoprávnene chváli Boris Kollár.
Nechcem byť pesimista, ale, žiaľ, nepredpokladám naplnenie všetkých týchto požiadaviek. Ak sa tak stane, môže to byť len v prípade predčasných parlamentných volieb, kedy si budú chcieť vládne strany „kúpiť“ voličov v dôchodkovom veku.
Koaliční lídri klamú a zavádzajú občanov
O návrhoch Matoviča, Remišovej, ale i Sulíka škoda hovoriť. Pripomeňme si len Matovičove „atómové bomby“ v podobe daňovo odvodovej reformy či nedávny nie protiinflačný, ale populistický prorodinný balíček, ku ktorému má výhrady nielen opozícia, ale i ekonomickí experti. Sulík zase navrhuje spravidla antisociálne návrhy, ktoré sú prospešné pre podnikateľov a neriešia, či dokonca poškodzujú záujmy občanov.
Typickým príkladom v zavádzaní občanov je populista Kollár. Jeho lacné bývanie je len chimérou. Najskôr sľuboval 25 000 nájomných bytov, no po vyše dvoch rokoch sa ich reálne postavilo zopár desiatok či stoviek, aj to len vďaka samosprávam. Teraz robí prieskumy a stanovuje maximálnu cenu regulovaného nájomného v bytoch, ktoré sa len budú stavať. Ak sa táto cenová mapa dodrží, tak i tak by občan v Bratislavskom kraji platil nájom za trojizbový byt 658 eur, v Košickom 484 a najmenej v Prešovskom kraji 391 eur, a to, samozrejme, bez energií. Nájomné byty potrebujú však najme mladé rodiny a ak hovoríme o minimálnej mzde či priemerných platoch v regiónoch, toto nájomné vôbec nie je sociálne. Väčšine ľudí s nižšími príjmami to situáciu nerieši a takéto bývanie si nebudú môcť dovoliť. Podľa Sme rodina ľudia ušetria stovky eur, čo je však bohapusté klamstvo, keďže komerčné nájomné je vyššie len o pár desiatok eur.
Reálne sa tak stará Sme rodina o svoje kšefty a zisky developerských firiem, a nie o zabezpečenie cenovo prijateľného bývania. Pritom štát už 15 rokov nezvyšuje príspevok na bývanie a systémovo ho nerieši.
Ak to zhrnieme, záver je jasný
Slovensko veľmi pripomína Titanic, loď sa potápa, páni hore sa zabávajú a ľudia dole sa topia. Permanentná vládna kríza sa už vyše dva roky opakuje ako nepodarená telenovela. Dochádza k rozkladu verejných financií a nebývalému zadlžovaniu štátu. Jediné, na čo vláda peniaze má, sú zbrane pre Ukrajinu a navyšovanie miliárd eur na našu „obranu“ podľa požiadaviek USA a NATO. Preto peňazí pre vlastných občanov údajne niet. Pritom okolité štáty, ako Rakúsko, Maďarsko, ale i Česko či Nemecko prostriedky na podporu občanov a kompenzácie súvisiace s energetickou krízou a rastom cien majú.
Radujme sa, veseľme sa, veď sme aj v tejto oblasti medzi prvými v Európskej únii, žiaľ, odzadu. O takéto prvenstvo však občania Slovenska iste nestoja.
One thought on “Horúco nám nie je ani tak z počasia a vládnych kríz, ako z rekordnej inflácie a rastu cien”
Je to presná charakteristika situácie. Len tie predčasné voľby sú asi len ilúzia. Volebné preferencie i orientácia a nevyhranennosť Hlasu naznačujú, že prípadná nová vláda bude len klonom súčasnej, možno vďaka PS s ešte horšími charakteristikami.