Vyhľadávaný prestížny web Slovo prechádza od prvého augusta 2022 z domény SK na EU. Ako doteraz aj na novej adrese sa odvoláva na tradíciu povstaleckých začiatkov, na povstalecké Nové slovo. Pri augustovom výročí Povstania (či pri výročí Nového slova 24. septembra) si dnes málokto pripomenie, ba azda nikto z odbojárskych českých administrátorov Nového slova z banskobystrických povstaleckých čias, medziiným L. Linharta, predtým v protektoráte spolupracovníka Júliusa Fučíka a najmä svedka Vladimíra Žikeša. Ten vstúpil do verejného priestoru znovu posmrtne v roku 2021 spomienkami Slovenské národné povstanie bez mýtov a legiend, v edícii Pamět – Akademia Praha s recenzentom profesorom, doktorom vied Robertom Kvačkom.
Je to pozoruhodné čítanie. Žikešove pamäti „patria k nezávislým zdrojom poznania československého protinacistického odboja v rokoch druhej svetovej vojny a jeho jedinečného prejavu – Slovenského národného povstania“, ale tiež vzťahov „Čechov a Slovákov, dvoch štátoprávnych národov v časoch druhej svetovej vojny, nepochybne je to originálny prameň poznania… ani slovenská a ani česká historiografia nemá slobodné a kritické spomienky na toto výnimočné obdobie slovenských národných dejín “, tvrdí edičná poznámka.
Okrem porovnania pomerov v protektoráte a v „operetných pomeroch“ na Slovensku, kde „proti uspokojenej väčšine národa stál v opozícii hlúčok slovenských Čechoslovákov“, čitateľ prejde všetkými známymi tatranskými chatami, zoznámi sa s chatármi a chatárkami, napokon na obálke knihy je fotografia autora z roku 1942 na vrchu Rákoň v Roháčoch. Už len táto časť dejín Tatier stojí za prečítanie.
Žikeš napísal len čiastočne kroniku, z veľkej časti je to ostrá polemika. Je silne poznamenaná dobou vzniku po roku 1970. Na slovenskej strane však treba o tom aspoň vedieť, aby mlčanie o tom nevyzeralo ako zatajovanie. Žikeš napr. hovorí o „zásluhe obratných zákerných metód Dr. Husáka Vianočnou dohodou podvodne vpašovať komunistickú firmu do odboja na Slovensku… v takzvanej Vianočnej dohode politici honosne nazývaní ,občiansky blok‘ nezastupovali nijaké občianske odbojové skupiny, ale len svoje vlastné osoby a svoje politické kariéry v budúcnosti… komunisti ani Slovenská národná rada nikdy neboli ani vedúcim odbojovým orgánom ani organizátormi povstania. Takéto tvrdenie je podvod a klam, slovenský odboj nebol nikdy vedený jednotne a v povstaní prevzali úlohu riadiacej zložky vojaci, neudržali si ju však a tak povstanie opäť umrelo na roztrieštenosť.“
Ako vidí nevraživo postavu Gustáva Husáka v čase zrodu rukopisu už vrcholného ústavného činiteľa ČSFR ?
O. i. o ňom píše: „Dr. Husák sa vrátil z Moskvy do Košíc 31. marca 1945 ako víťaz. Kompromitujúca slovenská minulosť bola v Moskve vymazaná z politických dejín. SNR bola glorifikovaná ako vrchol odbojovej a povstaleckej činnosti. Povstanie bolo len jej zásluhou a jej cieľom. Čechom predložili falšované, ničím nepodložené účty, ktoré zhrbení zaplatili… namiesto toho, aby zápas proti nacizmu Slovákov s Čechmi zjednocoval, hromadil množstvo nových ťažkostí a problémov tak v prítomnosti ako aj do budúcna. “
Na konci rukopisu o. i Žikeš hovorí o spoznaní vnútorného mechanizmu, ktorý v priebehu času uvoľňoval pružinu potlačovanej národnej svojbytnosti a utváral sebavedomie národa Slovákov. Podľa neho „vývoj udalostí od marca 1939 už naznačoval, že jedinou možnosťou obojstranného odstránenia sporov bude len úplné osamostatnenie a prečo to hneď aj nepovedať: rozdelenie oboch krajín a národov“.
Rukopis V. Žikeša (1906 – 1980) vydalo Nakladatelství Academia, Praha 2021 (ISBN 978-80-200-3190-7). Je vybavený dôslednou faktografickou a zaľudnenou štúdiou o rokoch odboja na Slovensku ako aj štúdiou o živote a nakladateľskej činnosti a anglickým resumé. Záverom sa konštatuje, že tento veľký obdivovateľ Slovenska a o. i. autor správ zo Slovenska pre londýnsku exilovú vládu E. Beneša pod krycím menom Kaviarnik zostáva veľkou neznámou.
