Aké hodnoty uctieva politická vrchnosť?

Verbálne demokraciu, tou sa zaklína pri rôznych príležitostiach. Ako je to s reálnym vzťahom vrchnosti k demokracii? No v prvom rade úprimne nenávidí priamu demokraciu – odmieta referendum, ako by jej išlo o život – a možno aj ide o jej politický život. Pritom najmä v USA a vo Švajčiarsku sa používa referendum (v USA nie na federálnej úrovni) veľmi často. Takýmto spôsobom ľud usmerňuje politikov – čo musia a čo nesmú.

Voľby vníma vrchnosť ako nevyhnutné zlo. Musia byť, lebo by Európska únia na nás zazerala. Takže v nejakom krajnom intervale sa budú konať aj voľby. No ich výsledok si bude politická vrchnosť vysvetľovať po svojom – takže aj okrajová skupinka (označovaná ako strana) môže získať ministerské posty, aj vládnuť v parlamente. Stačí, aby sa dala dokopy skupinka politických trpaslíčkov a vyzerajú ako politický obor. To je proti duchu demokracie.

Kresba: Ľubomír Kotrha

S demokraciou úzko súvisí aj vôľa ľudu, teda res publica, alebo skrátene – republika. Toto by malo byť motto akéhokoľvek politického rozhodovania. Vláda však vládne aj bez podpory vlastného ľudu, veď väčšina občanov nedôveruje vláde! To je úplný výsmech obsahu demokracie. Vláda môže vládnuť (podľa obsahu pojmu) iba so súhlasom občanov. To je podstata legitímnosti štátnej moci. Suverénom moci v demokracii je ľud a teda musí súhlasiť s vládou. Ako je možné, že vláde neprekáža nedôvera ľudu? Politická vrchnosť nahradila ľud jednoduchým pseudoinštitútom koaličnej rady. Ak sa tam zopár ľudí dohodne, tak mocní budú konať bez ohľadu na postoje a potreby ľudu!

Suverenita – dôležitý pojem pri vládnutí. Tento pojem sa z podstaty vládnutia úplne vytratil. Pravdepodobne aj z mysle politikov. Už ho nepotrebujú. Pritom by vláda, prezidentka, aj parlament mali garantovať suverenitu Slovenskej republiky. Čo je suverenita? No má niekoľko úrovní: politickú, bezpečnostnú, ekonomickú, sociálnu, aj ideovú. Nebudeme rozoberať všetky aspekty jednotlivých úrovní, pripomenieme si iba tie, ktoré sú teraz najviditeľnejšie: politické rozhodovanie, štátna bezpečnosť, ekonomická stabilita, súhlas so sociálnym stavom a historické vedomie.

Politická vrchnosť predvádza skutočný odklon od zvrchovanosti v politickom rozhodovaní: chodí do Bruselu a súhlasí so všetkým, o čom hovoria mocní – ľudu sa nepýta na názor. Navyše sa ukrýva za pojem potreby Slovenska, akoby mala patent na ich definovanie. Keď premiér už viackrát povedal, že Ukrajina musí zvíťaziť nad Ruskom, lebo je to v záujme bezpečnosti Slovenska, ak padne Ukrajina, na rade bude Slovensko – o čom to svedčí? Okrem neznalosti geopolitiky aj o schopnosti hovoriť bludy. Stačilo vidieť, ako sa počas týchto slov na Hegera pozerali iní politici.

Záujem Slovenska neurčujú politici, ale národ – politici ho akurát sformujú do nejakých deklarácií. Takže ide o záujem politickej vrchnosti.

Ekonomická stabilita je už dnes iba ilúziou, fatamorgánou. Vláda tvrdo podkopala základy – teda energetické a surovinové zdroje ekonomiky, ale aj života občanov. Nikoho sa nepýtala na názor, jednoducho sa snaží zlikvidovať ekonomickú časť blahobytu obyvateľov. Ničenie obchodných vzťahov, neistota SR vo svetovom biznise, vnucovanie úsporného života v zime – to už hraničí s vyhrážaní sa zánikom. Naozaj je v záujme vrchnosti zánik Slovenska? Politici radi vyslovujú pojem „solidarita“. Čo však znamená? Viete si predstaviť, že ak v Nemecku budú mať málo plynu, tak z neho niečo pošlú do Čiech a na Slovensko? Viem si však predstaviť, že v tom prípade bude treba pomôcť nemeckému hospodárstvu našimi zásobami. No a nebude potrebné pomáhať plynom aj Ukrajine?

Sociálny stav – podľa svetových politických vedcov je iba jeden dôvod na existenciu vlády a teda aj štátu: zabezpečovať blahobyt obyvateľov. Pochopiteľne, že jednotlivci máme rôznu predstavu blahobytu, od miliardárov, po bezdomovcov, no práve realizáciu ich (našich) predstáv má zabezpečovať vláda. Tu sa vlády zachovávajú veľmi podobne: určia, čo je životné minimum a hotovo. Sami si každoročne pridávajú na platoch a zároveň ešte aj na rôznych vymyslených príplatkoch. Chudoba iných politickej vrchnosti nevadí. No a ešte posielajú miliardy ukrajinským oligarchom. Voči domácemu obyvateľstvu je tu upozornenie: bude horšie, nebudeme v zime mrznúť, ale vykurovať iba do 19 stupňov Celzia – bŕŕŕ. Je to ešte súčasť blahobytu?

Bezpečnosť štátu sa v podaní slovenskej vrchnosti prejavuje dvojakým spôsobom: potrebné je zveriť štátnu suverenitu do rúk NATO a tak trochu aj EÚ a treba sa báť Ruska a preto sa od neho čo najviac dištancovať. Sami svojimi rozhodnutiami rozkladajú štát.

Vojna je vždy zlým riešením, pretože sa prejavuje zabíjaním a ničením a to nemôže byť dobrým javom. No každá vojna má svoje príčiny, ako povedal pápež František, aj vojna na Ukrajine bola asi vyprovokovaná. To je ale iná kapitola ľudstva.

Čo narábanie s odbornými pojmami? No v našej politickej vrchnosti sa vžil pojem fašizmus a fašisti. Ak niektorý vládny politik chce niekoho zhodiť tak ho označí za fašistu. Má to dve chyby: jednou je skutočnosť, že pojem fašizmus je odborný termín, ktorý má presný výklad, takže nejde o nadávku typu – „pane, vy ste hlupák“. Druhou chybou je skutočnosť, že ide o zavedenie fašizmu do bežného života, dokonca aj parlamentného. Dokonca aj prezidentka označuje časť poslancov slovom fašisti. No ale veď náš ústavný systém zakazuje fašizmus, teda jeho organizačnú podobu, aj propagáciu. Takže sa vláda, parlament aj prezidentka zhodli na tom, že fašizmus je súčasťou slovenského parlamentného života? Akoby im fašizmus nevadil – oni ho v podstate legitimizovali!

No nemožno sa veľmi diviť, prezidentka SR na margo Ukrajiny povedala, že tam zdieľajú rovnaké hodnoty ako „my“ (teda prezidentka a vláda, pretože aj premiér sa stotožňuje s takýmto názorom). Takže ak je Ukrajina jednou z najskorumpovanejších krajín sveta (Egypt je podľa OSN na tom lepšie), vládnu tam oligarchovia, nacistické skupiny boli začlenené do pravidelnej armády a Banderu prezident označil za národného hrdinu a Z. Čaputová sa v tom zhliadľa, znamená to, že aj ona má rovnakú hodnotovú orientáciu. Prečo ešte nerehabilitovala Jozefa Tisu a nevyhlásila ho za národného hrdinu? Chystá sa k takémuto aktu? Približuje sa výročie SNP – dobrý dátum na vyjadrenie postoja k vojnovému prezidentovi. Podľa štatistík banderovci povraždili vyše 30 tisíc Židov, jemu podobní „národní hrdinovia“ podobný počet Poliakov. Aj pre prezidentku SR sú to kritériá na definovanie „národného hrdinu“?

Politická vrchnosť si tiež prehodnotila pojem sebaúcta na obsah: namyslenosť na seba. Preto im nevadia vzájomné urážky, ktoré by obyčajný občan nevedel akceptovať – sedia za jedným mocenským stolom, aj keď sa označujú hoci za idiotov. No sebaúctou netrpia, ale namyslenosťou veľmi.

Historické vedomie nie je na Slovensku veľmi rozvinuté – veď sa zabúda na skvelé výročia spojené s príchodom vierozvestcov, pôsobenie Ľudovíta Štúra či Alexandra Dubčeka. Slovenské národné povstanie aj výročie prijatia deklarácie zvrchovanosti či vyhlásenia nezávislosti Slovenskej republiky sú asi tiež marginálnymi udalosťami. Rovnako ako vznik Československej republiky. Ako-tak si vedia pripomenúť M. R. Štefánika no len ako osobu, nie ako osobnosť s konkrétnymi zásluhami o povojnový štát.

Hodnotová orientácia politickej vrchnosti a obyvateľstva sa dosť výrazne rozchádzajú, aj preto stúpajúca nedôvera voči mocenskej elite. Prichádzajú komunálne voľby, tam by sa mala prvýkrát výrazne prejaviť preorientácia voličov z abstraktnej túžby po zmene na túžbu po zodpovednom vládnutí – teda po zodpovednosti voči obyvateľom, a nie nejakým zahraničným sú pútnikom. Občania by si mali vynútiť pozornosť mocenskej elity, to znamená reagovanie plnením občianskych požiadaviek, potrieb a názorov. Inak sa obnova demokracie konať nebude a priblížime sa viac k bruselskému ideálu poslušného okrajového člena s obmedzenými právami.

(Celkovo 260 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

2 thoughts on “Aké hodnoty uctieva politická vrchnosť?

  • 20. júla 2022 at 9:31
    Permalink

    Vynikajúca, presná a vtipná charakteristika vlády všetkého schopných jedincov bez inteligencie, vzdelania a morálky.

    Reply
  • 23. júla 2022 at 13:26
    Permalink

    Aké hodnoty uctieva „naša“ politická vrchnosť?
    Slovne demokraciu, tou sa zaklína pri rôznych príležitostiach.
    Aký má skutočný vzťah vrchnosť k demokracii?
    Ukazuje sa, že úprimne nenávidí priamu demokraciu – odmieta referendum, ako by jej išlo o život (a možno aj ide).
    Voľby vníma vrchnosť ako nevyhnutné zlo. Musia byť, lebo by Európska únia na nich zazerala. Takže občas budú aj voľby. Ako? Vytvorí sa skupinka, ktorá má (peniaze…) možnosti ukazovať sa; vytvorí politickú stranu, zaplatí mienkotvorcov, vo voľbách získa podiel štátnej moci aj peňazí. To je demokracia?

    Väčšina občanov nedôveruje vláde, ale vláda vládne aj bez podpory vlastného ľudu.
    Teoreticky vláda môže vládnuť iba so súhlasom občanov, to je základ jej oprávnenosti, lebo suverénom moci v demokracii je ľud.
    Vláde neprekáža nedôvera ľudu. Hŕstka ľudí vo vláde sa dohodne a koná bez ohľadu na postoje a potreby ľudu.

    Národná rada, vláda a prezident sú orgány suverénneho štátu podľa ústavy. Tým sa však vôbec neriadia.
    Očividne sa riadia pokynmi zahraničia: Bruselu. Potreby a názor vlastného ľudu ich nezaujímajú.
    Vyslovujú názory podlízavé cudzím mocnostiam. Zaujímajú postoje, ktoré im ústava neukladá. Miešajú sa slovne aj fakticky do cudzích sporov v zahraničí.

    Záujem Slovenska neurčujú politici, ale národ.
    To, čo vrchnosť predvádza, sú iba jej záujmy.

    Doviedli štát do stavu nesebestačnosti a nestability po každej stránke: hospodárstvo, obrana, zdravotníctvo, energetika, životné podmienky obyvateľov.
    Krčia sa pred zahraničím. Názory a správanie vlastného ľudu chcú meniť podľa cudzieho diktátu (Istanbul atď.)!
    Cudzím viac dopriavajú než vlastným občanom.
    Viac sa starajú o záujmy Ukrajiny než Slovenskej republiky.
    Vedú nás do otrockej podriadenosti zahraničiu.
    Takéto vrcholné orgány štátu Slovensko veru nepotrebuje!
    Potrebujeme takých, ako Trump povedal: Vlastné záujmy štátu sú prvoradé!

    To je názor vašej čitateľky…

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter