Počas pandémie sa odborníci v príslušnej medicínskej oblasti delili na našich a nenašich. Z médií sa na nás valilo 50 odtieňov jedného názoru, pretože priestor pred kamerami, mikrofónmi a diktafónmi dostávali iba naši odborníci. Médiá, ktoré prichýlili nenašich odborníkov, sa deklasovali na nenaše a nebezpečné. Kto nemohol publikovať v totalite, po Novembri sa stal hrdinom, kto nemôže publikovať v demokracii, je antivaxer, Putinov troll alebo užitočný idiot… Ako inak, veď to tvrdia naše médiá.
Po napadnutí Ukrajiny sme sa z nich dozvedeli, že na našich a nenašich sa delia aj agresori. Konanie nenášho, teda zlého agresora poznačila minulosť, keď ako radový agent KGB „špehoval ľudské bytosti, manipuloval nimi a celkovo im škodil“. (dennikn.sk, 12. 6. 2022) Nášho agresora Georgea W. Busha st. z profesijnej deformácie nikto nepodozrieval. Napriek tomu, že bol riaditeľom CIA. Vladimír Putin sa dožil označenia vojnového zločinca, kým jeho dávnejší náprotivok v prezidentskom kresle Barack Obama sa môže pochváliť Nobelovou cenou za mier. „Hoci sľúbil, že vojny ukončí, v posledných rokoch rozšíril americkú vojenskú prítomnosť v Iraku, Sýrii i v iných krajinách. Obama bol vo vojne dlhšie ako Bush či ktorýkoľvek iný americký prezident.“ (dennikn.sk, 15. 7. 2016) Médiá na vierolomníka akosi zabudli a verejnosti predstavujú jediného vyvrheľa so zakrvavenými rukami. Jeho zákernosť resp. nevyspytateľnosť zvyšuje záhadný zdravotný stav. „Putinove exkrementy má v zahraničí zbierať jeho ochranka. Bojí sa, že by odhalili priveľa.“ (startitup.sk, 11. 6. 2022) Ešteže svet sa môže spoľahnúť na telesného i mentálneho junáka v Bielom dome! Bývalý Obamov viceprezident zavše dačo trepne – napríklad, že „Putin nemôže ostať pri moci“ (cas.sk, 26. 3. 2022) –, ale jeho najbližší úradníci pohotovo vysvetlia, čo tým myslel a že sa nesnaží o zmenu režimu v Rusku. Mainstreamové médiá sa pri žehlení Bidenových výrokov činia ako dedinskí bubeníci. Ale „je rozbitie Ruska jediným spôsobom, ako ukončiť jeho imperializmus? Časť komentátorov ľutuje, že si to USA nedali za cieľ v 90. rokoch, keď postsovietske Rusko ležalo v troskách“. (dennikn.sk, 9. 6. 2022) Že by nespokojní komentátori pripúšťali, že konflikt na Ukrajine je zúfalým pokusom Spojených štátov o znovuzískanie pozície svetového žandára? V poslednom možnom okamihu a pre istotu v mediálnom ovčom rúchu… Našťastie titulok Bolo by morálne zavraždiť Putina? (kultura.pravda.sk, 3. 6. 2020) sa na novom rúchu vyníma, vyrušuje a znepokojuje. Ale – dokedy? Nezovšednie nám? Čo ho tromfne údernosťou v boji s ruským imperializmom? Keď sa chvíľami zamarí, že unavený a mrzutý strýčko Sam rezignoval na postavenie svetového hegemóna, európski lídri sa strhnú, prečo ich opúšťa a čo si bez neho počnú… Des v očiach vtedy nechýba ani našim médiám. Akúkoľvek dôstojnosť stratili aj pri nepriateľoch na domácej politickej scéne. „Gyimesi, a teraz pozeraj: Magdaléna Šebestová na nočnom rande s iným, vzala si ho domov.“ (plus7dni.pluska.sk, 2. 6. 2022)
Nie div, že posivený svedok si čoraz častejšie kladie otázku, či je to ešte propaganda, alebo už stoka. To, čomu sa hovorilo žurnalistika.
